Dielo tvorí skupina ôsmich voľne stojacich ženských postáv, ktoré v rukách držia kytice kvetov. Štylizované figúry s betónovým jadrom a keramickým obkladom sú vsadené priamo do trávnika v strede malého parčíka pri bývalej sobášnej sieni zo začiatku osemdesiatych rokov 20 storočia. 

Objekt sobášnej siene už vyše dvadsať rokov slúži ako kostol a komunitné centrum ECAV. Skupina keramických figúr sa časom vzniku aj tematicky viaže na pôvodný účel budovy, preto sa popri oficiálnom názve diela vžilo aj hovorové pomenovanie Družičky. V parčíku sú v blízkosti sôch osadené lavičky a kovová pergola na popínavé ruže.

Sochy, dlhšie zanedbané, odborne zreštaurovali v roku 2017 v spolupráci s VŠVU.

Stav výskumu ku dňu 15. 11. 2022.

ZD