Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní osadených na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je z nich osem, na južnej sú tri platne osadené v okenných parapetoch 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom reliéfov je oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Jednotlivé povolania symbolizujú charakteristické atribúty. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Dielo vytvoril Otakar Čičátka. Reliéf Textilný priemysel, najjužnejší na západnej fasáde, predstavujú dve ženské samostatne kompozične stvárnené postavy. Ľavá s odvráteným profilom drží v zdvihnutých rukách časť textilného stroja a pravá, zobrazená en face a s hlavou odvrátenou napravo, drží jednou rukou pred sebou škatuľu s cievkami nití a v druhej zdvihnutej ruke má vretená.

ZZ

Stav výskumu k 10. 6. 2023.