V historickom centre Devína je na námestíčku pred kultúrnym domom osadený súbor originálnych autorských lavičiek a sedacích prvkov. Vytvorili ich viacerí slovenskí umelci v rámci výtvarného sympózia Lavička – Dotyky s umením Devína 2010.
Dlhá členitá lavička má sedaciu časť poskladanú zo štyroch nerovnako veľkých a nepravidelne tvarovaných drevených dosiek. Nemá klasické operadlo, ale je rozčlenená tromi organicky tvarovanými zvislými prvkami, ktoré majú nosnú aj výtvarnú funkciu. V hornej časti sú ukončené tromi vidlicovitými výčnelkami a doplnené sú horizontálnymi železnými pásmi s nitmi a skrutkami so zaoblenou hlavou. Tieto pásy zároveň slúžia na pripevnenie nepravidelných kovových plôch, na ktoré výtvarník Ivan Pavle namaľoval akrylovými a olejovými farbami štyri malé obrazy. Niesli jeho typický impresívno-symbolistický rukopis s reliéfnou štruktúrou. Lavička tak tvorila akúsi exteriérovú minigalériu, kde bolo možné vnímať Pavleho obrazy zo vzdialenejšieho aj z bližšieho pohľadu a aj na dotyk.
Drevená a železná konštrukcia je aj v súčasnosti zachovaná a funkčná, ale po akrylových obrazoch ostali len kovové plochy so zvyškami farieb. Diela sú natrvalo poškodené, najmä vinou poveternostných podmienok, ktorým boli dlhodobo vystavené, ale zjavný podiel na terajšom stave má aj vandalizmus.
Lavička je zatiaľ zachovaná a funkčná. Potrebné je odborné posúdenie stavu a návrh ďalšieho postupu pri jej údržbe a opravách. Obrazy I. Pavleho sú však natoľko zničené, že ich reštaurovanie by pravdepodobne nebolo možné.
Podujatie Lavička v roku 2010 nadviazalo na tradíciu, na začiatku ktorej sa už v roku 1992, ešte pred rozdelením Československa, uskutočnilo Sympóziom troch krajín na Trojhraničí pri Rusovciach. Organizátorom bolo združenie Priestor a socha v gescii historičky a teoretičky umenia Magdalény Rollerovej. Aktivity združenia sa neskôr presunuli do mestskej časti Devín, kde bol v starom kameňolome založený Sochársky park (1995) a v nasledujúcich rokoch sa tu uskutočnilo viacero sympózií. Diela z nich sú osadené na rôznych miestach v intraviláne Devína a na nábreží pod hradom. Nie všetky artefakty sa však zachovali dodnes. Niektoré boli presunuté, odstránené či zničené vandalmi, ďalšie neodolali času a poveternostným podmienkam. Otázkou je, ako ďalej v meniacich sa podmienkach spravovať tento unikátny súbor umeleckých diel, ktorý vznikal dlhé roky a v súčasnosti už neoddeliteľne patrí k identite mestskej časti Devín.
ZD
Stav výskumu k 15. 09. 2025.
