V historickom centre Devína je na námestíčku pred kultúrnym domom osadený súbor originálnych autorských lavičiek a sedacích prvkov. Vytvorili ich viacerí slovenskí umelci v rámci výtvarného sympózia Lavička – Dotyky s umením Devína 2010. 

Lavička Čierna a biela je zostavená z dvoch drevených dosiek opracovaných do nepravidelného tvaru a natretých kontrastujúcimi farbami – kratšia doska bielou (pôvodne), dlhšia čiernou. Dosky majú rôznu hrúbku a osadené sú v nerovnakej výške, ale sú spolu napevno zmontované. Dotvorené sú rôznymi vrypmi a výrezmi po okrajoch.  

Lavička stojí na troch nerovnakých nohách ukotvených v dlažbe. Pod bielou doskou je subtílnejšia betónová noha, ktorej povrch tvorí mozaika z bielych keramických úlomkov. Pod čiernou doskou je masívna betónová noha obložená úlomkami antracitovočiernej farby. Približne v strede, pod spojom čiernej a bielej dosky, je šikmá drevená podpera čiernej farby.  

Lavička pôsobí ako zaujímavý organický objekt vytvorený asamblážou rôznych tvarov, farieb a materiálov vrátane recyklovaných keramických úlomkov. Štýlovo korešponduje s neďalekou Lavičkou pre lovcov. Pôvodný farebný náter diela je však po rokoch narušený. Povrch kedysi bielej časti bol v nezistenom čase nevhodne pretretý hnedou lazúrou, čím sa narušila pôvodná umelecká koncepcia založená na kontraste čiernej a bielej. Lavička preto potrebuje odborné posúdenie celkového stavu a stanovenie ďalšieho postupu, ako jej vrátiť originálnu podobu. 

Sympózium Lavička 2010 nadväzuje na tradíciu, na ktorej začiatku sa už v roku 1992, pred rozdelením Československa, uskutočnilo Sympóziom troch krajín na Trojhraničí pri Rusovciach. Organizátorom bolo združenie Priestor a socha v gescii historičky a teoretičky umenia Magdalény Rollerovej. Aktivity združenia sa neskôr presunuli do mestskej časti Devín, kde bol v starom kameňolome založený Sochársky park (1995) a v nasledujúcich rokoch sa tu uskutočnilo viacero sympózií. Diela z nich sú osadené na rôznych miestach v intraviláne Devína a na nábreží pod hradom. Nie všetky artefakty sa však zachovali dodnes. Niektoré boli presunuté, odstránené či zničené vandalmi, ďalšie neodolali času a poveternostným podmienkam. Otázkou je, ako ďalej v meniacich sa podmienkach spravovať tento unikátny súbor umeleckých diel, ktorý vznikal dlhé roky a v súčasnosti už neoddeliteľne patrí k identite mestskej časti Devín. 

ZD 

Stav výskumu k 15. 09. 2025.