Námet matky či materstva bol v umení socialistického realizmu druhej polovice 20. storočia veľmi obľúbený. Postava matky sa stala nositeľkou rôznych významov, symbolizovala mier, ale aj boj či smútok nad obeťami vojny. Matky patrili k hlavným oporným pilierom novej socialistickej spoločnosti.                 

František Draškovič vytvoril v Bratislave päťdesiatych rokov 20. storočia pomerne veľa sôch spojených s fasádami budov (napr. sochy na budove DPOH reprezentujúce Činohru a Balet). 

Dom č. 13 na rohu Špitálskej a Hollého ulice postavili v rokoch 1952 až 1954 podľa projektu architektov Miloša Chorváta a Rudolfa Miňovského.

Súsošie umiestnené na južnom konci západnej fasády bytového domu predstavuje mladú šťastnú ženu, matku s batoľaťom. Samotný výjav autor osadil na kamennú platňu (konzolu) s vystupujúcou obrubou na hladkej ploche fasády. Žena oblečená do dlhých šiat bez rukávov stojí na hranolom podstavci, zobrazená je en face, v miernom kontraposte, s ľavou nohou vykročenou ľahko dopredu. V rukách mierne zdvihnutých nahor a pred hlavou pokojne drží nahé malé dieťa.   

Súsošie je spojením klasickej ikonografickej schémy zobrazenia materstva (matka a dieťa) s realistickým zobrazením postáv a s prejavom ich vzájomnej radosti.   

ZZ 

Stav výskumu k 30. 6. 2023.