Začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia sa v Bratislave začal uskutočňovať zámer rozšírenia a architektonicko-urbanistického preriešenia centra mesta v oblasti pozdĺž Špitálskej ulice (v tom čase ul. Československej armády) a dolnej časti Námestia SNP. Súčasťou zámeru bolo zbúranie staršej zástavby na Kamennom námestí a časti Rajskej ulice, kde vznikol priestor na výstavbu nového komplexu OD Prior a Hotela Kyjev. Smerom na východ výstavba pokračovala na Špitálskej ulici veľkoryso navrhnutou administratívnou budovou ministerstiev (dnešné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) doplnenou ďalšími funkciami. Autorom koncepcie oboch stavebných celkov bol významný slovenský architekt Ivan Matušík.
Komplexný zámer rozšírenia Špitálskej ulice a vytvorenia mestského bulváru sa však nikdy nedokončil. Napriek tomu je pri objekte ministerstiev dobre čitateľný návrh I. Matušíka, ktorý pred administratívnou budovou navrhol veľkorysý verejný priestor s ústrednou fontánou. Architekt ju vytvoril spoločne s keramikárkou E. Trachtovou. Fontánu zasadili do štvorcového rastra v otvorenom átriu pred hlavným vstupom do budovy. Základný pôdorys fontány tvorí štvorec, do ktorého je vpísaný kruh – nádrž fontány. Do rohov štvorca sú vsadené stĺpy kruhového prierezu. Nesú veľké okrúhle betónové misy, z ktorých strieka voda. Mierne vyvýšený obvod fontány dláždený travertínovými platňami klesá nízkymi schodíkmi kaskádovito do nádrže. Prísne geometrické tvary fontány kontrastujú s pestrofarebnou keramickou dlažbou na dne nádrže, ukladanou do konkávno-konvexných tvarov. Dlažba v dôkladne premyslenej škále farieb bola veľmi pôsobivá tak v letnom režime s vodou, ako aj mimo sezóny, keď fontánu vypustili. V posledných rokoch je však fontána nefunkčná, bez vody. Z odtoku v strede nádrže upchatého odpadkami zmizli kovové súčasti. Farebné glazúry dlažby sú na viacerých miestach popraskané a obité.
Fontána s okolím mala pôvodne slúžiť ako príjemný oddychový priestor pred administratívnou budovou, primárne určený pre peších. Od ulice a vyhradeného parkoviska ho oddeľovali kamenné stĺpiky korešpondujúce s materiálmi a tvaroslovím fontány. Postupom času však stĺpiky odstránili a v tesnej blízkosti fontány, dokonca aj na jej obrube, čo dokazujú polámané kusy travertínovej dlažby, už roky parkujú autá. Podľa neoficiálnych informácií sa majitelia áut sťažovali, že voda z fontány im strieka na autá a znečisťuje ich, a preto fontánu nakoniec odstavili. Na tieto absurdné sťažnosti ešte za svojho života reagoval architekt I. Matušík a upozornil na fakt, že pôvodný projekt nikdy nerátal s parkovaním pri fontáne. Zároveň navrhol kompromis – úspornejší režim fontány, aby voda nestriekala do výšky cez dýzy, ale voľne stekala z betónových mís po kaskádovitých schodoch do nádrže. Pri takomto riešení by kvapky vody nerozfukovalo do priestoru mimo fontány. Návrh sa však nerealizoval a ministerstvo ako vlastník/správca fontány zvolilo jej vypnutie, namiesto údržby a potrebných opráv.
V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že pokiaľ ide o parkovanie a miestne komunikácie, vo veci užívania priestoru má významné kompetencie samospráva a dopravný inšpektorát. Ponúka sa teda možnosť hľadať prijateľnejšie, mestotvorné riešenia tohto cenného verejného priestoru aj fontány, ktorá svojho času patrila k najhodnotnejším dielam v Bratislave. V neposlednom rade: fungujúca fontána pôsobila v lete ako účinný ochladzovač okolitého priestoru.
ZD
Stav výskumu k 15. 12. 2023.
