Béla Bartók (1881 – 1945) patril medzi svetovo najvplyvnejších hudobných skladateľov a inovátorov 20. storočia. Popri vlastnej tvorbe sa venoval aj výskumu a zaznamenávaniu ľudových piesní z rôznych častí sveta. Z územia dnešného Slovenska (Gemer, Pohronie a i.) zozbieral a systematicky usporiadal do troch zväzkov vyše 3 000 piesní. Pôsobil ako hudobný skladateľ, klavirista a učiteľ hudby, etnomuzikológ či organizátor hudobného života. V roku 1940 odišiel z Maďarska pre silnejúci fašizmus. Zomrel v New Yorku v roku 1945, neskôr jeho pozostatky previezli do Budapešti.
Bartóka a jeho sestru po predčasnej smrti otca vychovávala matka Paula, rod. Voit, ktorá pochádzala z Turčianskeho sv. Martina. Spoločne prišli do Bratislavy v roku 1892. Vtedy jedenásťročný Béla tam začal študovať na kráľovskom katolíckom gymnáziu a ako klavirista v meste aj odohral prvé koncerty. Pamätná tabuľa je umiestnená na klasicistickej fasáde stavebného komplexu Kostola a špitála sv. Ladislava na Špitálskej ulici, postaveného podľa projektu Ignáca Feiglera st. V pravom krídle vedľa Kostola sv. Ladislava bývali Bartókovci v rokoch 1894 až 1908. Tabuľu slávnostne odhalili 17. apríla 1971. Ústredným motívom je reliéfny portrét skladateľa vytesaný do červenkastého kameňa. Realisticky zobrazená, hladko vypracovaná tvár sa vynára zo zdrsnenej plochy kameňa, čím vzniká pôsobivý kontrast. Pod portrétom je vysekaný reliéfny, slabšie čitateľný nápis. K pamätnej tabuli patrí aj konzola na zavesenie venca.
Ďalšia pamätná tabuľa Bélu Bartóka sa nachádza na budove bývalého kláštora na Klariskej ulici, kde študoval na kráľovskom katolíckom gymnáziu. Jej autorom je Dušan Kuzma.
Stav výskumu k 30. 4. 2024.
ZD
