Realizácia sochára Alexandra Benceho (bronzová hlava) a architekta Sergeja Chomu (andezitový podstavec) je logicky spojená s areálom základnej školy pomenovanej po Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi (1814 – 1861). Myšlienka zriadiť pomník tomuto básnikovi, spisovateľovi a maliarovi, mimoriadne významnej osobnosti ukrajinskej kultúry, sa viaže na 175. výročie jeho narodenia. 

Ševčenko je nielen pre ukrajinské obyvateľstvo dodnes symbolom demokracie, humanizmu a sociálnej spravodlivosti. Takáto inštrumentalizácia jeho osobnosti a tvorby socialistickou ideológiou môže z dnešného pohľadu, v situácii vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine, pôsobiť paradoxne. V tomto kontexte však vyznieva jeho odkaz ako zakladateľa kritického realizmu, moderného ukrajinského literárneho hnutia a spisovného národného jazyka ešte naliehavejšie. Za svoju básnickú tvorbu Ševčenko upadol do nemilosti cárskeho režimu, bol uväznený a odsúdený do vyhnanstva, kde prežil desať rokov. Ani potom sa však s podlomeným zdravím nesmel vrátiť do rodného kraja a čoskoro zomrel vo veku 47 rokov. V librete k tomuto dielu sa navyše spomína jeho „prenikavý pohľad na život vtedy porobeného ukrajinského národa“. Zriadenie pomníka malo evokovať aj družobné kontakty Bratislavy s Kyjevom. 

Na prelome rokov 1989 a 1990, v období medzi osadením diela a jeho kolaudáciou, ho poškodili sprejovou farbou žiaci 6. triedy, čo si vyžiadalo dodatočné náklady na jeho ďalšie úpravy samotným autorom. 

Podstavec bol pôvodne doplnený plastickým nápisom zloženým zo samostatných bronzových písmen s citátom z jeho diela v znení „História môjho života tvorí časť dejín mojej vlasti“ a tiež zväčšeným bronzovým faksimile jeho podpisu. Citát je dnes prítomný v náhradnej forme – vo forme proporčne aj výtvarne nenáležitej kovovej tabuľky s hĺbenými písmenami. Podpis sa nezachoval vôbec. 

PP

Stav výskumu ku dňu 30. 06. 2025.