Stanislav Mikuš vytvoril pre priestor Nobelovho námestia figurálnu kompozíciu pozostávajúcu z troch postáv klaunov na chodúľoch v nadživotných veľkostiach. Sú zachytení pri rôznych činnostiach – pri hádzaní a krútení tanierov, pri žonglovaní s kruhmi či s tyčou a papagájom. Trojica figúr je silne geometricky štylizovaná. Na čelnej a zadnej strane je povrch doplnený pestrofarebnými smaltovanými plochami, ktoré pripomínajú detské vypĺňanie plôch vystrihnutými tvarmi z farebného papiera. Dielo pôsobí hravo a dynamicky, k čomu prispievajú aj pozície tiel jednotlivých postáv a diagonálne umiestnené tyče. Dve z nich sa navyše v ústrednom bode pretínajú, čo postavy opticky sceľuje a kompozične vyrovnáva.
Nobelovo námestie je súčasťou tzv. Petržalského korza, pešej zóny na osi Incheba – Železničná stanica Petržalka, kde sa v projekte jeho výstavby začiatkom dvetisícich rokov koncentrovala väčšia časť hlavnej občianskej vybavenosti a funkčných verejných priestorov Petržalky. Stanislav Mikuš pre tento projekt ako víťaz výberového konania zhotoviteľa, spoločnosti Doprastav, realizoval viacero ďalších plastík (Zjednotenie, Ochranca a Pomník Š. Moyzesa a A. Bernoláka, všetky Daliborovo nám.; Integrácia, Kopčianska ulica; Ikaros a Ženy, obe ŽST Petržalka). Ako projekt charakterizoval jeden z jeho architektov Ľubomír Boháč: „Petržalské korzo je realizovaním sna o premene sídliska na mesto, na zónu, kde sa okrem bývania aj žije.”
Život a oživenie priestoru sú aj ideovými východiskami tohto diela Stanislava Mikuša. Motivicky sa viaže k neďalekému detskému ihrisku. Z autorovej monumentálnej tvorby, kde dominujú anatomicky prepracované busty a hlavy významných postáv, torzá tiel a sakrálne námety, sa takéto obsahové poňatie vymyká. Z formálneho hľadiska – využitím hliníka v kombinácii s farebnými plochami – sa táto jeho realizácia najviac približuje jeho plastike s vegetatívnym motívom pred objektom LakeSide park v MČ Bratislava-Nové Mesto.
PP
Stav výskumu k 21. 8. 2025.