Svätá Alžbeta Uhorská (nazývaná aj Durínska, 1207 — 1231), dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a jeho prvej manželky Gertrúdy, sa podľa istej legendy narodila na Prešporskom hrade. Neskôr si vzala za manžela durínskeho grófa Ľudovíta IV. Alžbeta využívala dostupný majetok na podporu chudobných a chorých, kvôli čomu sa po smrti Ľudovíta dostala do konfliktu s jeho príbuznými. Jej typickým atribútom sú ruže, čo súvisí so známou legendou, podľa ktorej raz Alžbeta niesla jedlo chudobným, no zemepán ju vyhrešil a spýtal sa, čo má v zástere. Alžbeta sa nechcela priznať a odvetila, že nesie ruže. V tom momente sa všetky kúsky pečiva premenili na skutočné kvety.

V Bratislave, údajnom rodisku sv. Alžbety, je jeden z novodobých pomníkov tejto svätice situovaný uprostred druhej najvyššej východnej terasy areálu Bratislavského hradu. K jeho umiestneniu došlo „zásluhou predstaviteliek Rehole sv. Alžbety z celej Európy“.

Sochár Norbert Sadei z Bolzana (Južné Tirolsko) svoje bronzové dielo, ktoré však nie je nositeľom významných umeleckých hodnôt, koncipoval v duchu realisticky stvárneného tradičného výjavu. V kontraposte stojaca sv. Alžbeta, zaodetá do bohato zriasených šiat, pravou rukou podáva žobrákovi pečivo a v ľavici drží kyticu ruží – symbol známeho zázraku. Žobrák, spočívajúci v „pololežiacej“ polohe pri jej nohách, ľavou rukou drží barlu, pravicu zdvíha smerom k pečivu a pozerá sa na sväticu. Obe postavy sú stvárnené v životnej veľkosti na nízkom bronzovom profilovanom podstavci. Celok spočíva na nepravidelnom žulovom piedestáli akcentovanom veľkou bronzovou kyticou ruží pri dolnom konci žobrákovej palice.

Na prednej ploche kameňa sa nachádza bronzová tabuľa stvárnená ako roztiahnutý zvitok s nápisom realizovaným plastickými majuskulnými znakmi:

„Alžbeta Durínska

1207 – 1231

Dcéra kráľa Ondreja II. a jeho

manželky Gertrúdy prežila detstvo na

Bratislavskom hrade. Ako štvorročnú ju

poslali na hrad Wartburg.

V roku 1221 sa vydala za Ľudovíta Durínskeho,

po jeho smrti ju z hradu vyhnali.

V roku 1228 zložila sľub chudoby. Za jej

život naplnený láskou k blížnym, chudobným

a chorým ju vyhlásili v roku 1235 za svätú.

Rehoľa svätej Alžbety ju uctieva ako

svoju patrónku“.

Vedľa pomníka je v tráve umiestnená ďalšia bronzová tabuľa vymodelovaná ako roztiahnutý zvitok, na ktorom sú plastickými majuskulnými znakmi uvedené podobné informácie v anglickom, maďarskom a nemeckom jazyku.

Pomník bol slávnostne požehnaný 24. augusta 2001.

Iná plastika sv. Alžbety, ktorú vytvoril sochár Sadei, sa od roku 2001 nachádza v priestoroch Preventívneho centra Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.

PB

Stav výskumu ku dňu 20. 6. 2023.