Plastiku, známu aj pod názvom Dievča s havranmi, zhotovili na konci osemdesiatych rokov 20. storočia v súvislosti s realizovaním urbanisticko-architektonickej úpravy Hradného vrchu. Predstavuje výtvarný akcent oddychovej terasy východného svahu tohto vrchu pri Chráme sv. Mikuláša, poskytujúcej výhľad na Bratislavu.

Dielo akademického sochára Tibora Bartfaya, pri tvorbe ktorého spolupracoval s architektom Ferdinandom Milučkým, nie je pomníkom žiadnej konkrétnej osobnosti. Ide o alegorickú bronzovú postavu ženy stvárnenú v nadživotnej veľkosti a v realistickom výraze na betónovom podstavci nepravidelného tvaru. Žena odetá v bohato riasených šatách sedí na teréne, má voľne vystreté nohy, ruky upažené, ohnuté a predlaktia smerujúce nahor. Rozviate vlasy sú prepletené s prstami a dlaňami rúk, na pravom ramene jej sedia dva havrany a pri pravom boku ďalších sedem havranov pozerajúcich sa ňu. Spoločnosť vzadu dopĺňa sova s jedným okom zatvoreným a druhým otvoreným – akoby neustále striehla, kto sa k žene priblíži z tejto strany.

Tibor Bartfay vyjadril ideovú náplň svojho diela nasledovne: Kedysi dávno bosorky upaľovali alebo topili v Dunaji. […] Boli to múdre ženy. […] Poznali liečivé bylinky, boli šikovné kuchárky, gazdinky. Ich jedinou chybou bolo, že sa komusi znevideli, často pre hlúpu, malichernú príčinu. […] Chcel som ich rehabilitovať.

Pri budove nitrianskeho Divadla Andreja Bagara sa v parčíku Svätoplukovho námestia nachádza podobné sochárske stvárnenie havranov a sovy či sov, ale bez ľudskej postavy.

PB

Stav výskumu ku dňu 15. 6. 2023.