Pomník Samuela Mikovíniho, významného vedca a inžiniera slovenského pôvodu, umiestnili na promenádu pri Dunaji už v roku 1970. O niekoľko desaťročí neskôr pribudol na nábrežie ďalší objekt, ktorý pripomína Mikovíniho priekopnícku prácu v oblasti geografie a kartografie a priamo súvisí s jeho pôsobením v Bratislave. Do rozsiahleho diela Mateja Bela Notitia Hungariae Novae historico-geographica Mikovíni vytváral ilustrované mapy vtedajších uhorských stolíc. Vychádzal z vedeckých poznatkov a čo najpresnejších meraní, vďaka čomu zhotovil mapy mimoriadne kvalitné a uznávané vo svete. V roku 1723 sa Mikovíni stal komitétnym inžinierom Bratislavskej stolice. Na svoje geodetické merania určil takzvaný vzťažný nultý poludník prechádzajúci severovýchodnou vežou Bratislavského hradu. Na tomto základe vytvoril mapu Bratislavskej stolice, ktorá vyšla v roku 1735.

V roku 1997 geodeti Milan Hájek, Ján Melicher a Július Bartaloš nanovo premerali a vytýčili Mikovíniho Bratislavský poludník. Po konzultácii s Mestským ústavom ochrany pamiatok určili na nábreží vo vzdialenosti približne 300 m od Mosta SNP miesto na osadenie pamätnej tabule na podstavci a na symbolické vyznačenie poludníka zapustenými kovovými pásmi. Dielo vzniklo podľa návrhu architektov Andreja Baníka a Jozefa Liščáka. Zrealizovali ho a slávnostne odhalili v roku 2002 pri príležitosti 240. výročia vzniku technického školstva na Slovensku a 65. výročia založenia SVŠT (STU).

Minimalisticky riešený pamätník poludníka predstavuje dobrý príklad spolupráce rôznych profesií na pomedzí vedy, techniky i umenia, a tým aj pripomienku univerzálnej osobnosti Samuela Mikovíniho. Škoda, že jeho pomník nie je umiestnený bližšie k Bratislavskému poludníku, ale približne o pol kilometra ďalej na nábreží, kde ho v posledných rokoch zatienila masívna lávka spájajúca nábrežie s polyfunkčným komplexom Zuckermandel.   

ZD

Stav výskumu k roku 2023.