Mikuláš Moyzes (1872 Zvolenská Slatina – 1944 Prešov), absolvent Maďarskej kráľovskej akadémie v Budapešti, bol významný hudobný skladateľ, organista, zbormajster, hudobný pedagóg a autor učebníc hudby. Pôsobil na rôznych miestach v Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku, najdlhšie z toho v Prešove, kde má na cintoríne náhrobok s motívom lýry. Všestranného skladateľa Mikuláša Moyzesa považujú odborníci za predchodcu hudobnej moderny. Jeho pokračovateľom bol syn Alexander, vynikajúci hudobný skladateľ a organizátor hudobného života.
Hlavnú hmotu pomníka tvorí veľkorozmerné betónové teleso v tvare celej noty vodorovne predelenej pomyselnou notovou linkou. Na prednej časti je asymetricky umiestnená busta skladateľa s výrazne štylizovanou podobou, typickou pre vtedajšiu tvorbu Karola Lacka. Pod bustou je nápis HUDOBNÝ SKLADATEĽ MIKULÁŠ MOYZES 1872 – 1944.
Pomník Mikuláša Moyzesa osadili v Sade Janka Kráľa v roku 1972. V tom čase bol tento najstarší európsky verejný park pomerne zanedbaný a pripravovala sa jeho obnova a revitalizácia zelene. Komplexný projekt vytvoril v roku 1975 záhradný architekt Alfonz Torma a v rámci jeho realizácie pribudla do Sadu nová fontána či ďalšie umelecké diela, drobná architektúra aj nová výsadba. Pomník štýlovo zapadol do novej koncepcie Sadu Janka Kráľa, ale viackrát sa stal terčom vandalov a zlodejov. Bronzovú bustu ukradli v roku 1989, neskôr vandali zvalili a poškodili aj päťtonové teleso podstavca. Vtedajšia organizácia PAMING ho v roku 2001 uložila do depozitára v Čiernom lese.
V roku 2014 dal pomník obnoviť Generálny investor Bratislavy. Na projekte sa podieľal architekt Marek Varga. Reštaurátorské práce realizoval Ladislav Chamuti. Busta a nápis sú v súčasnosti z umelého materiálu. Pre pomník sa našlo nové umiestenie na dunajskom nábreží, kde vhodne zapadol do panteónu našich významných osobností vedy, techniky a kultúry. Hoci je v novej polohe viac pod dohľadom, vandali už aj tu stihli poškodiť nápis.
ZD
