Erna Masarovičová významná sochárka, medailérka, šperkárka, priekopníčka sochárskej techniky zváraného kovu, si v 60. rokoch 20. storočia osvojila pracovný postup zvárania železného materiálu a ostala mu verná počas celého svojho tvorivého života.

Pre odpočinkový priestor malého átria Stavebnej fakulty realizovala abstraktnú kovovú sochu osadenú na betónovej ploche. Tvorila ju horizontálne komponovaná vrchná časť kolmo pripevnená na vysoký vertikálny podstavec. Skladobnosťou častí pripomínala základný konštrukčný tvar architektúry spočívajúci v horizontálnom preklade na vertikálnej podpere, na čo navyše odkazovala samotným názvom Stavba, a reagovala tak na stavbársku výučbu na fakulte. Pre sochu bola príznačná reliéfnosť docielená vyklenutými a ustupujúcimi plochami zoskupenými do pevného hranatého objemu s množstvom perforácií. Racionálnu výstavbu a čisté plochy zdobil len ornament v podobe priznanej štruktúry spojov k sebe prizváraných častí hydronália a oceľového plechu. Nie je vylúčené, že kovový povrch mohol byť farebne upravený, podobne na kinetickom reliéfe Kvet, ktorý pripravila pre stredoškolský internát BAZ v Dúbravke.

Na racionálno-technicistickom stvárnení celku sa prejavila inšpirácia geometrickou abstrakciou a tvaroslovím neokonštruktivizmu objavujúcim sa v slovenskom umení od 60. rokov.

Stavebná fakulta STU (SVŠT) sa realizovala medzi rokmi 1963 – 1974 podľa projektu O. Černého. Nízky objekt s dvoma átriami nadväzoval na Strojnícku fakultu od prof. M. Kusého, pričom stavebnou dominantou celku sa stala výšková budova pre katedry. Aj výstavbou Stavebnej fakulty sa podarilo uzavrieť univerzitný areál STU zo strany dnešného Námestia Slobody a Ulice Imricha Karvaša a vytvoriť spoločné vnútorné nádvorie, ktoré, žiaľ, v súčasnosti slúži ako parkovisko a skladisko.

NB

Stav výskumu ku dňu 19. 06. 2024.