Exponovane situovaná mozaika sa nachádza na priečelí Strojníckej fakulty STU (predtým SVŠT) postavenej v rokoch 1958 – 1963 podľa projektu architekta prof. Martina Kusého st., Jozefa Fabiánka, Šefana Štempáka, Ferdinanda Milučkého a Štefana Ďurkoviča. Fakulta svojím riešením nadväzuje v pravom uhle na staršiu budovu Fakulty chemickej a potravinárskej technológie z rokov 1950 – 1955 od Vladimíra Karfíka. Priečelie pozdĺžneho bloku Strojníckej fakulty smerom k Námestiu slobody rytmizuje rad vysunutých posluchární na prvom poschodí. Na ich výtvarné doriešenie bola vypísaná súťaž v roku 1958. V priebehu rokov vzniklo niekoľko alternatív a variácií víťazného autorského kolektívu, posúvajúc sa od figurálnych návrhov k finálnej geometricky štylizovanej abstraktnej kompozícii. Mozaiky realizoval samotný autorský kolektív priamym osádzaním mozaikových kúskov (kamenných tesserov) do betónového podkladu na stene.

Napriek tomu, že obsah štyroch mozaík zostáva poplatný svojej dobe – oslava technických a vedeckých výdobytkov krajín socialistického tábora, forma sa mení. Dochádza k posunu od opisného realistického zobrazenia v duchu socialistického realizmu 50. rokov, viditeľného na neďalekých reliéfoch Pavilónu teoretických ústavov FA STU, k využitiu výrazových foriem modernistického výtvarného prejavu slobodnejších 60. rokov. Všetky štyri mozaiky spája jednotná obdĺžniková plocha fasády posluchární, spoločná ustálená kompozícia, práca s abstrahovaním prvkov a ikonografia zameraná na techniku a vedu.

Každá z mozaík obsahuje úzky okruh atribútov súvisiacich s konkrétnym námetom. Téma dobývania a ovládnutia kozmického priestoru človekom je vyjadrená motívom letiacej družice na obežnej dráhe (prvý Sputnik) ako symbolom začatia kozmických letov, ktorý v centrálnej osi dopĺňa Slnko ako pomyselný stred Slnečnej sústavy. Kruhová výseč v ľavej časti predstavuje planétu Zem. Mozaika tak reflektuje dobovú fascináciu vesmírnou mytológiou a dobývaním kozmu.

NB

Stav výskumu ku dňu 20. 06. 2024.