Bulhari sú významnou národnostnou menšinou na území Slovenska a bývalého Československa, kde sa usadili vo viacerých vlnách v priebehu 20. storočia. Spolu s príslušníkmi ďalších národov sa počas 2. svetovej vojny zapojili do protifašistického odboja a bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Popri starších usadlíkoch početnú skupinu medzi bulharským partizánmi tvorili mladí ľudia, ktorí ešte pred 2. svetovou vojnou prišli študovať do Československa. Menšie pomníky a pamätné tabule bulharských partizánov nájdeme vo viacerých slovenských obciach a mestách.
Monumentálny pomník v Bratislave je dielom významného českého sochára a medailéra Františka Davida. Sochárska časť diela vzišla zo súťaže, ktorej okolnosti sú predmetom ďalšieho výskumu. Súsošie v nadživotnej veľkosti tvorí dvojica partizánov v dynamickej trojuholníkovej kompozícii. Vzpriamená postava má obviazané oko, v pravej ruke drží zbraň a ľavou podopiera nevládneho raneného spolubojovníka. Ide o kvalitnú sochársku prácu v dobovom monumentálne realistickom až expresívnom duchu. Súsošie stojí na bronzovej platni, na ktorej sú umiestnené reliéfne nápisy v slovenčine a bulharčine s citátom básnika Christa Boteva KTO PADNE V BOJI, NEZOMIERA.
Pomník v roku 1949 situovali do parčíka na Vajanského nábreží na mierne kónický podstavec obložený žulovými platňami. Na jeho prednú časť dodatočne umiestnili bielu kamennú tabuľu so síce gravírovaným a zláteným, ale neproporčným nápisom HRDINSKÝM BULHARSKÝM PARTIZÁNOM/ KTORÍ POLOŽILI ŽIVOT ZA/NAŠU SLOBODU. Pomník obkolesuje kruhový záhon, kde pôvodne vysádzali bohaté kríky ruží ako symbol Bulharska. V súčasnosti je výsadba rôznorodá, viac-menej sezónna.
Odliatie súsošia do bronzu v spolupráci so sochárom realizovala známa firma Anýž, ktorá v predvojnovom období mala pobočky po celom Československu. Ako dokladá nápis lil Anýž n. p., v období realizácie pomníka už zlievarenskú firmu znárodnili a krátko nato začlenili pod národný podnik ZUKOV (Závody umělecké kovovýroby). Pomník sa tak stal aj dokladom komplikovanej histórie Československa v rokoch krátko po vojne.
ZD
Stav výskumu k 30. 7. 2023.
