Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní osadených na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych  rokov 20. storočia. 

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je z nich osem, na južnej sú tri osadené do okenných parapetov 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom je oslava povolaní, ktoré sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrtinovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.   

Reliéf Elektrifikácia Jozefa Mazana osadený do šiestej okennej osi od juhu na východnej fasáde budovy predstavuje oslavu masívnej elektrifikácie Slovenska v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Vytvára ho postava mladej ženy na ľavom a chlapa na pravom kraji, obaja sú zobrazení z profilu a v strede držia na seba naukladané izolátory.    

ZZ

Stav výskumu k 10. 6. 2023.