Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní situovaných na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.
Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je z nich osem, na južnej sú tri osadené v okenných parapetoch 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.
Spoločným námetom reliéfov je oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrtinovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a s prepojenými atribútmi činností.
Reliéf Strojová a traktorová stanica od Jána Kulicha osadili do tretej okennej osi od juhu na východnej fasáde budovy. Reliéfny výjav nesie v sebe silný ideologický podtext – vpravo unavený roľník držiaci za ohlávku koňa, symbol ťažkej roľníckej práce, si podáva ruku s usmiatym mladým mužom sediacim na traktore, ktorý je symbolom nových čias.
ZZ
Stav výskumu k 10. 6. 2023.
