V druhej polovici 60. rokov 20. storočia tvoril Pavol Tóth okrem jeho známejších sochárskych realizácií, v ktorých dominovalo archetypálne zobrazenie žien, aj sériu sôch-znakov vychádzajúcich z prísnej štylizácie a geometrickej redukcie prírodných foriem. Boli určené na výtvarné doriešenie sídlisk a sprítomňovali v sivých, nie príliš príťažlivých obytných zónach prírodné odkazy. Pavol Tóth v kompozíciách pre bratislavské sídliská pracoval s plošnosťou a znakovosťou, mali tiež funkciu znakového a rozpoznávacieho systému, nielen úlohu výtvarne stvárniť prostredie. Unifikované budovy vyžadovali, aby sa medzi nimi obyvatelia vedeli dobre orientovať, a preto diela okrem estetickej funkcie spĺňali aj funkciu orientačných bodov či znakov. A k tomu je potrebné myslieť aj na tematický podtext, lebo ulice na sídlisku Trávniky pomenovali podľa lúčnych kvetov, takže kompozície mali aj symbolický význam. 

Základom sochy bola vertikála, stonka, plasticky profilovaná ostrejšími, geometricky poňatými výstupkami, akoby ostňami. Znak kalichu v elegantnej forme mal v hornej časti otvorený priehľad a umožňoval aktívne prepojenie s okolitým prostredím. Ako materiál sochár použil mosadzný plech a techniku zvárania. V kompozícii uplatnil výtvarné danosti kovu ako prirodzenú a integrálnu súčasť diela. Sochu Kvet pôvodne osadili v roku 1972 na trávnatej ploche sídliska Trávniky. Odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy počas obdobia normalizácie nariadila jej premiestnenie. Dodnes sa nepodarilo zistiť miesto jej nového osadenia a nie je známe, kde sa od roku 1976 nachádza. 

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.