V druhej polovici 60. rokov 20. storočia tvoril Pavol Tóth okrem jeho známejších sochárskych realizácií, v ktorých dominovalo archetypálne zobrazenie žien, aj sériu sôch-znakov vychádzajúcich z prísnej štylizácie a geometrickej redukcie prírodných foriem. Boli určené na výtvarné doriešenie sídlisk a v sivých, nie príliš príťažlivých obytných zónach sprítomňovali prírodné odkazy. Pavol Tóth v kompozíciách pre bratislavské sídliská pracoval s plošnosťou a znakovosťou. Mali tiež funkciu znakového a rozpoznávacieho systému, nielen výtvarne stvárniť prostredie. Priestor medzi unifikovanými, typizovanými budovami vyžadoval, aby sa v ňom obyvatelia vedeli dobre orientovať, a preto okrem estetickej funkcie fungovali tieto diela aj ako orientačné body či znaky. K tomu je potrebné myslieť aj na tematický podtext, lebo ulice na sídlisku Trávniky pomenovali podľa kvetov a rastlín, čím kompozície získali aj symbolický význam. 

Základom kompozície bol tvar kvetu, zložený z kónicky smerom nahor zúženej stonky, z ktorej vyrastal kalich. Obidve časti kvetu boli spojené do jedného celku, pričom tvar mal mäkko modelované línie a jednoduchý elegantný obrys. V strednej časti kalichu sa nachádzala perforácia a po bočných stranách oblúkovito tvorené symetrické okvetie plných a hladkých foriem. Zjednodušenie a zároveň reálne zväčšenie kvetu v kompozícii prerástlo do symbolickej podoby pripomínajúcej totem alebo kríž. 

Sochu Kvet pôvodne v roku 1972 osadili na trávnatej ploche sídliska Trávniky. Odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR počas normalizácie nariadila jej premiestnenie, dodnes sa nepodarilo preskúmať, do akého priestoru ju po tomto nariadení osadili a ani kde sa od roku 1976 nachádza. 

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.