Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní osadených na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je ich osem, na južnej sú tri osadené do okenných parapetov 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom reliéfov sa stala oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením  a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrtinovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Reliéf Hutníctvo autorov (otca a syna) Michala Júliusa Bártfaya a Tibora Bártfaya osadili do východnej okennej osi južnej fasády.

Výjavu dominuje postava v strede a v prvom pláne. Muž oblečený do hutníckeho odevu a s hutníckou prilbou na hlave má na rukách mohutné hutnícke rukavice a v nich prepichovaciu tyč. Spoločnosť mu robia dvaja muži v krajných osiach výjavu v druhom pláne – pravý v hutníckom plášti a prilbe od chrbta a ľavý zobrazený na pohľad spredu v rozopnutom robotníckom plášti. 

ZZ

Stav výskumu k 10. 6. 2023.