Pamätník SNP

Ján Kulich / 1974

Pamätník SNP postavený pri príležitosti 30. výročia Slovenského národného povstania (SNP) je príkladom heroického typu pamätníka SNP vytvoreného v súlade s normalizačným kritériom triumfálnej estetiky.

Sochár J. Kulich patril v období normalizácie k politicky prominentným reprezentantom socialistického umenia a vytvoril viaceré ideologicky exponované realizácie. Vo svojej tvorbe nadviazal na konzervatívny zobrazujúci model, ktorý sa prejavil aj na stvárnení Pamätníka SNP uprednostnením figúr na podstavci.

Rozsiahla sochársko-architektonická kompozícia sa nachádza v hornej časti Námestia SNP s trojuholníkovitým tvarom na mierne stúpajúcom teréne. Tvoria ju tri monumentálne postavy vyzdvihnuté na terasovitých stupňoch, otočené smerom k spádovej časti námestia. Na vysunutom predpolí v osi prístupu stojí plastika hrdinského typu partizána v rozkročenom postoji s tradičnými atribútmi, samopalom a plášťom s kapucňou, ako personifikácia odhodlaného nástupu do Povstania. O niečo ďalej, na vyššej terase, sú umiestnené figúry dvoch žien, matky s uboleným pohľadom a plačúcej ženy, ktoré účinne dotvárajú tradičnú scénu lúčenia s odchádzajúcim partizánom. Pre celok je charakteristická teatrálnosť postojov, hrdinský pátos a emóciami nabité gestá so zámerom vyvolať u diváka citové pohnutie. Nesúrodo rozmiestnené postavy prinášajú do kompozície element nesúladu, aj preto sa zaužíval hovorový názov pamätníka „Rozvadená rodina“.

Pietny priestor dotvárali, dnes už odstránené, tri horáky symbolizujúce večný oheň, ďalej v múre vysekané verše Jána Kostru, pod ktorými sú umiestnené konzoly na zavesenie vencov.

Pamätník SNP vzišiel ako víťazný návrh zo súťaže, ktorej predchádzali mnohé ďalšie súťaže organizované od šesťdesiatych rokov. Niekoľko rokov po výstavbe vybudovali za pamätníkom reštauračné zariadenia a kaviarne s vonkajším posedením od kolektívu autorov ŠPTÚ (Ladislav Kušnír, Cyril Rovňák, Ivan Slameň, Branislav Somora, 1976 – 1978). Interiéry dotvárali dizajnové prvky navrhnuté na mieru a množstvo umeleckých diel. Zároveň za pamätníkom vylúčili dopravu a vznikla pešia zóna. Cieľom bolo vytvoriť príjemné oddychové prostredie na posedenie v zeleni v okolí pamätníka, ale do určitej miery aj prekryť fasádu neorománskeho sakrálneho objektu kalvínskeho kostola z roku 1913. Úpravu areálu a zelene zabezpečili ZARES (Záhradnícke a rekreačné služby mesta Bratislavy).

Medzi rokmi 2019 – 2021 prešlo okolie Pamätníka SNP menšími úpravami vrátane reštaurovania bronzových sôch. V roku 2026 sa v rámci projektu Živé námestie komplexne revitalizovalo celé Námestie SNP aj s okolím pamätníka. Upravila sa priľahlá zeleň a odstránili sa nízke kríky, ktoré čiastočne bránili vo výhľade na pamätník. Vybudovali sa nové pešie chodníky a osadilo nočné zemné osvetlenie. Aj vďaka týmto zásahom sa pamätník viac otvoril verejnosti a organickejšie začlenil do prostredia námestia. Súčasťou podstavca je základný kameň, ktorý sa odhalil po odstránení priľahlých kríkov. Obsahuje nápis: ZÁKLADNÝ KAMEŇ PAMÄTNÍKA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA. 

NB

Stav výskumu ku dňu 13. 07. 2026.


Autorstvo

Spoluautorstvo


Roky

  • 1974 – realizácia
  • 2019 – 2021 – reštaurovanie
  • 2026 – úprava

Druh

Materiál

bronz, kameň, betón

Technika

odlievanie, šalovanie, tesanie, murovanie, dláždenie

Rozmer

postavy približne v. 460; 330; 330 cm

Značenie

nie je

Stav

  • zachovalý, udržiavaný

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • NKP zapísaná v ÚZPF pod číslom 655/1.
  • Ústredná evidencia vojnových hrobov MV SR.
  • Súčasť chráneného územia Pamiatková zóna Centrálna mestská oblasť Bratislava (PZ CMO).

Vlastník

  • Hlavné mesto SR Bratislava

Správca

  • Marianum

Adresa

Námestie SNP

Bližšie informácie o lokalite

v severnej časti námestia

Číslo parcely

21335/1

GPS

48.1459100, 17.1095870

Ďalšie diela v okolí

Pamätná tabuľa s reliéfom Vladimíra Clementisa

Valér Vavro 1965

Pamätná tabuľa Jozefa Murgaša

nezistený 2006

Spomienkové miesto Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Marián Králik 2022

Pamätná tabuľa skladateľa Franza Schmidta

Alexander Vika 1965