Pamätná tabuľa politika Vladimíra Clementisa je ďalšou z repertoára problematických pomníkov vo verejnom priestore, pripomínajúcich rozporuplné osobnosti slovenských dejín. Na jednej strane rozhľadený ľavičiarsky intelektuál medzivojnového obdobia podieľajúci sa na vydávaní časopisu DAV. Po vojne už komunistický funkcionár na vrcholných pozíciách (štátny tajomník, neskôr minister zahraničných vecí ČSR), na čo odkazuje aj nápisová časť pamätnej tabule: V tomto dome pôsobil v rokoch 1930 – 1938 Dr. Vladimír Clementis, význačný kultúrny pracovník, spoluzakladateľ politicko-kultúrnej revue DAV, zaslúžilý funkcionár KSČ a štátnik ľudovodemokratickej ČSR. V roku 1951 ho zatkli a o rok neskôr odsúdili na smrť aj popravili v rámci vykonštruovaného procesu proti Rudolfovi Slánskému. __
Sochár V. Vavro zachytil Clementisa v tomto duchu ako prísneho funkcionára s natesno uviazanou kravatou. Napriek tomu, že v šesťdesiatych rokoch dochádzalo k politickému uvoľneniu a istému kultúrnemu odmäku, keď sa akceptovali aj progresívnejšie formy umenia, reprezentatívna pamätná tabuľa vysoko postaveného funkcionára KSČ musela byť vytvorená v medziach oficiálneho umenia socialistického realizmu. Prejavilo sa to uprednostnením realistického sochárskeho prejavu, konzervatívnej kompozície a uchýlením sa k rigidnej forme portrétu z en face. Tvár reliéfne vystupujúcu z pozadia kamenej platne bielej farebnosti v spodnej časti dopĺňa väčšia mramorová nápisová tabuľa. Nachádza sa na nej text zvýraznený zlátením. Nenápadná pamätná tabuľa komorných rozmerov je umiestnená netradične vysoko medzi oknami na fasáde funkcionalistického bytového domu nad priechodom do dvora smerom k Obchodnej ulici. Označuje dom č. 3, v ktorom Clementis býval v tridsiatych rokoch. Osadili ju tam v roku 1965, tri roky po rehabilitovaní Clementisa. Pod ňou sa nachádza už len fragment z väčšieho celku reštauračných zariadení s vonkajším posedením od kolektívu autorov ŠPTÚ (Ladislav Kušnír, Cyril Rovňák, Ivan Slameň, Branislav Somora, 1976 – 1978), na ktoré dnes odkazuje už len čiastočne zachovaná terasa a fasáda obložená kabrincom.
NB
Stav výskumu ku dňu 28. 2. 2024.
