Pamätník SNP postavený pri príležitosti 30. výročia Slovenského národného povstania (SNP) je príkladom heroického oslavného typu pamätníka SNP vytvoreného v súlade s normalizačným kritériom triumfálnej estetiky.

Sochár J. Kulich ako predstaviteľ oficiálneho angažovaného umenia tvoril v duchu socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe nadviazal na konzervatívny zobrazujúci model, ktorý sa prejavil aj na stvárnení Pamätníka SNP uprednostnením figúr na podstavci.

Rozsiahla sochársko-architektonická kompozícia sa nachádza v hornej časti Námestia SNP s trojuholníkovitým tvarom na mierne stúpajúcom teréne. Tvoria ju tri monumentálne postavy vyzdvihnuté na terasovitých stupňoch, otočené smerom k spádovej časti námestia. Na vysunutom predpolí v osi prístupu stojí plastika hrdinského typu partizána v rozkročenom postoji s tradičnými atribútmi, kalašnikovom a plášťom s kapucňou, ako personifikácia odhodlaného nástupu do Povstania. O niečo ďalej na vyššej terase sú umiestnené figúry dvoch žien, matka s uboleným pohľadom a plačúca žena, ktoré účinne dotvárajú tradičnú scénu lúčenia s odchádzajúcim partizánom. Pre celok je charakteristická teatrálnosť postojov, hrdinský pátos a emóciami nabité gestá so zámerom vyvolať u diváka citové pohnutie. Nesúrodo rozmiestnené postavy prinášajú do kompozície element nesúladu, a preto sa zaužíval aj hovorový názov pamätníka „Rozvadená rodina“. Pôvodným zámerom voľného usporiadania bola možnosť dotyku a pohybu ľudí medzi jednotlivými sochami.

Pietny priestor dotvárali, dnes už odstránené, tri horáky symbolizujúce večný oheň, ďalej v múre vysekané verše Jána Kostru, pod ktorými sú umiestnené konzoly na zavesenie vencov. Na základe autorskej koncepcie mala prístupová cesta k pamätníku pretínajúca zeleň symbolizovať „mohutný nástup ľudu v pohnutých dobách, ktorý vyústil k historickému zlomu vyjadrený pamätníkom“, respektíve jeho sochárskou figurálnou zložkou predstavujúcou ideologické jadro.

Pamätník SNP vzišiel ako víťazný návrh zo súťaže, ktorej predchádzali mnohé ďalšie súťaže organizované od šesťdesiatych rokov. Niekoľko rokov po výstavbe vybudovali za pamätníkom reštauračné zariadenia a kaviarne s vonkajším posedením od kolektívu autorov ŠPTÚ (Ladislav Kušnír, Cyril Rovňák, Ivan Slameň, Branislav Somora, 1976 – 1978). Na mieru navrhnutý dizajnový interiér doplnili množstvom umeleckých diel. Zároveň za pamätníkom vylúčili dopravu a vznikla pešia zóna. Cieľom bolo vytvoriť príjemné oddychové prostredie na posedenie v zeleni v okolí pamätníka, ale do určitej miery aj prekryť fasádu neorománskeho sakrálneho objektu kalvínskeho kostola z roku 1913. Úpravu areálu a zelene zabezpečili ZARES (Záhradnícke a rekreačné služby mesta Bratislavy).

V roku 2019 okolie Pamätníka SNP prešlo čiastočnou revitalizáciou (výmena dlažby, oprava lavičiek, osadenie stĺpikov proti autám). Následne sa v roku 2021 realizovalo reštaurovanie bronzových sôch. Pamätník SNP je taktiež súčasťou komplexného urbanisticko-architektonického riešenia revitalizácie Námestia SNP a Kamenného nám. projektu Živé námestie, ktorá sa dodnes nerealizovala.

NB

Stav výskumu ku dňu 5. 2. 2024.