Kráľovražda

Štefan Tóth / 1992

Socha Kráľovražda od Štefana Tótha je osadená na trávnatej ploche átria medzi budovami študentského domova a jedálne Ekonomickej univerzity v Bratislave. Kresba zo zbierky Slovenskej národnej galérie umožňuje presné datovanie finálneho návrhu kompozície, ktorý podľa nej vznikol 13. 8. 1990 (Štúdia k plastike. 1990. Ceruza na papieri. K 17354). Tóth sa od konca 80. rokov 20. storočia intenzívne sústreďoval na motív mytologickej postavy kráľa Oidipa, ako aj na témy moci, vládnutia a postavenia vládcov. Oidipa pritom chápal ako rozporuplnú osobnosť, ktorej príbeh v sebe spája moc, tragédiu a osudovosť. V prípade tejto kompozície odkazuje na tragický záver antického príbehu, v ktorom starogrécky vládca po odhalení vlastných nevedomých činov potrestal sám seba oslepením a následným životom v slepote.  

Tragický motív je však v diele prítomný prostredníctvom náznakov a symbolov. Ľudskú figúru evokujú dva páry vedľa seba stojacich blokov z umelého kameňa modelovaných v redukovanej podobe nôh, ktoré sú navzájom prepojené bronzovými prútmi. Vertikálne, robustné formy sú akoby preťaté tenkými horizontálne vedenými prútmi, uloženými na výstupkoch blokov. Kontrast medzi mohutnosťou formy a subtílnosťou kovových prvkov vytvára v kompozícii výrazné napätie a zároveň evokuje zranenie či násilie.  

Pri formovaní materiálu Tóth vychádzal z princípov staroegyptského sochárstva, predovšetkým z jeho tektonickosti a monumentality. Charakteristická je pevná, masívna základňa, ktorá sa smerom k vrcholu postupne zužuje a odľahčuje. Takto koncipované tvary nadobúdajú opticky väčšiu mierku a pôsobia dominantne. Fragmentárne naznačená figúra tak získava autoritatívny až nadľudský charakter. Súčasťou kompozície sú štyri kamene nepravidelných tvarov s vytesanými znakmi (voda, slnko, vzduch), uložené v trávnatom poraste átria v blízkosti sochy. V súčasnosti sú kamene zarastené trávou a dva bronzové bodáky boli odcudzené.  

Kompozícia vychádza z postmoderného spôsobu sochárskeho uvažovania, v ktorom Tóth prepájal alebo mixoval moderný výtvarný jazyk s odkazmi na historické podoby sochárstva. Výrazným zdrojom jeho inšpirácie bolo od polovice 80. rokov najmä etruské a staroegyptské monumentálne sochárstvo, ktorého formálne a výrazové princípy transformoval do vlastného, výrazne abstrahujúceho sochárskeho jazyka. Typická bola preňho aj kombinácia tradičných sochárskych materiálov, predovšetkým kameňa a kovu, ktorých kontrastné vlastnosti využíval na budovanie formálneho i významového napätia.

VB

Stav výskumu k 31. 08. 2026.


Autorstvo

Spoluautorstvo


Roky

  • 1992 – realizácia

Druh

Materiál

umelý kameň, bronz

Technika

odlievanie, tvarovanie, leštenie

Rozmer

nezistené

Značenie

nezistené

Stav

  • zachovalý
  • poškodený
  • narušený, nekompletný
Socha vykazuje poškodenia v podobe chýbajúcich bronzových častí, ktoré boli odcudzené. Pravý odliatok je v spodnej časti prasknutý, pričom hrozí jeho uvoľnenie a následné oddelenie od celku, ako aj postupná degradácia materiálu. Objekt vyžaduje reštaurátorský zásah zameraný na stabilizáciu poškodených častí a zabezpečenie prasknutého odliatku.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Pamätihodnosť MČ Petržalka

Vlastník

  • Ekonomická univerzita v Bratislave

Správca

  • Ekonomická univerzita v Bratislave

Adresa

Dolnozemská cesta 1

Bližšie informácie o lokalite

osadená na trávnatej ploche átria

Číslo parcely

5488

GPS

48.1279010, 17.1322170

Ďalšie diela v okolí

Na počesť Jantárovej cesty

Štefan Belohradský 1989 – 1990

Slnečné hodiny

Štefan Prokop 1988

Oslava prírody

Peter Günther 1983

Pamätná tabuľa Jura Hronca

Jozef Barinka 1999