Monumentálne sochársky stvárnené rovníkové (ekvatoriálne) slnečné hodiny vznikli ako umelecké dotvorenie Prístavného mosta (do roku 1993 Most hrdinov Dukly; pracovný názov Diaľnično-železničný most), ktorý bol postavený v rokoch 1977 – 1985. Nachádzajú sa uprostred vegetácie na petržalskej strane Dunaja v blízkosti areálu Ekonomickej univerzity. Hodiny sú funkčné, v prípade slnečného počasia udávajú čas od 7. do 17. hodiny. Približne polkruhový ciferník, ktorý leží v rovine rovnobežnej s rovinou rovníka (preto ide o tzv. rovníkové, ekvatoriálne hodiny) je v strede doplnený kruhovým reliéfnym terčom so štylizovanou stojacou ľudskou postavou zobrazenou frontálne, v strede rozdelenou a doplnenou abstraktným geometrickým motívom. Kovová tieňová tyč (nazývaná stylus; v podstate zastupuje malú hodinovú ručičku) pozostáva z troch prútov a je rovnobežná s rotačnou zemskou osou. Na ciferník rozdelený stupnicou označenou rímskymi číslicami na dvanásť rovnakých častí vrhá svoj tieň. Tieň v priebehu dňa postupuje od západu na východ a na stupnici ciferníka udáva čas. Ciferník je doplnený desiatimi vypuklými guľovými reliéfne stvárnenými diskami, ktoré zobrazujú polohu slnka (stúpajú a klesajú smerom k stredu ciferníka).
Slnečné hodiny sú jednoduchý časomerný prístroj (gnómon), ktorý meria pravý miestny slnečný čas. Pravý slnečný čas udáva skutočný pohyb Slnka, preto plynie nerovnomerne a nedá sa merať mechanickými hodinami. Vznik prvých slnečných hodín nie je presne stanovený, prvé záznamy o nich sa objavili v Číne a Egypte v období asi 1500 rokov p. n. l. Prenosné slnečné hodiny vznikli pravdepodobne v antike, v 13. storočí ich zdokonalili Arabi a približne od polovice 15. storočia sa objavili v Nemecku. Z 15. storočia pochádzajú aj najstaršie zachované slnečné hodiny na Slovensku (Košice, Spišská Kapitula). Najznámejšie a najčastejšie sa vyskytujúce sú vertikálne slnečné hodiny (ciferník je vo vertikálnej rovine), ktoré sa konštruovali na stenách sakrálnych i profánnych stavieb a na Slovensku sa ich zachovalo niekoľko desiatok. Rovníkové hodiny sa zachovali skôr výnimočne, zachované príklady sú moderné z druhej polovice 20. storočia (Považská Bystrica, Rožňava).
Sochár Š. Prokop poňal rovníkové slnečné hodiny ako monumentálnu plastiku. Nepochybne ide o najväčšie slnečné hodiny na Slovensku. Pri ich tvorbe spolupracoval s architektmi L. Beisetzerom, J. Šimekom a J. Jakubíkom.
V súčasnosti je ich rubová strana poškodená horolezeckými chytmi. V roku 2015 priestor vyčistili dobrovoľníci z OZ Na hrane a vznikol tu priestor na lezenie, slackline a ďalšie športové aktivity.
PK
Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.
