Monumentálny priestorový objekt Na počesť Jantárovej cesty od Štefana Belohradského sa nachádza vo vstupnej hale Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vychádza z geometrických tendencií a neokonštruktivizmu 60. rokov 20. storočia. Jeho priestorové riešenie je pozoruhodné a netradičné, keďže kompozícia prechádza cez prízemie a poschodie, čím sa výrazne umocňuje jej monumentálny účinok a celkové výtvarné pôsobenie. Ako naznačuje samotný názov, autor vzdal týmto objektom poctu Jantárovej ceste, významnej obchodnej a komunikačnej trase, ktorá v antike prepájala oblasti Baltského a Stredozemného mora a viedla aj cez územie dnešného Slovenska. Jantárová cesta tak predstavuje významný kultúrnohistorický fenomén symbolizujúci výmenu tovarov, myšlienok a kultúrnych podnetov.
Kompozícia je založená na sústave geometrizovaných stereometrických foriem – mohutných hranolovitých, klinovitých a prizmatických telies, ktoré sa v priestore diagonálne križujú, prekrývajú a vzájomne prelínajú. Vertikálnu os kompozície tvorí vysoký, ostro zakončený klinovitý útvar evokujúci váhy, smerom k horizontále sa potom rozvíja sústava šikmo uložených hranolov a kosoštvorcových foriem prepojených s architektonickým priestorom. Ich symetrické, no zároveň dynamické usporiadanie vytvára napätie medzi vertikalitou a horizontálnym rozvinutím objektu. Výraznú úlohu pritom zohráva kontrast mohutných plôch a subtílnych lineárnych prvkov, ktorý podporuje jeho priestorovú plasticitu a monumentálny účinok.
Kontrastná farebnosť a materiálová odlišnosť kovov zároveň prispievajú k vnútornému členeniu kompozície a zvýrazňujú jej centrálnu a bočné časti. Zatiaľ čo jadro objektu je tvorené mosadznými prvkami v zlatistom tóne, bočné časti pozostávajú z hliníka so striebornou farebnosťou. Kombinácie obidvoch materiálov Belohradský používal vo svojich komorných kompozíciách. Objekt ako celok evokuje futuristickú architektúru osadenú v interiéri vstupnej budovy a symbolizuje vstupnú slávnostnú bránu histórie geometrickým, vedeckým jazykom budúcnosti.
Objekt je poslednou realizáciou Štefana Belohradského v architektúre a podľa jeho slov sa začal pripravovať ešte počas obdobia totality v spolupráci s architektom Antonom Cimmermannom, avšak neprimerane dlhé doby schvaľovania projektu spôsobili, že architekt sa realizácie nedožil a s novými spolupracovníkmi osadili objekt až po revolúcii v roku 1989.
VB
Stav výskumu k 31. 08. 2026.