Generál Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) je jednou z najvýznamnejších osobností novodobých slovenských a československých dejín. Okrem zásadného politického, diplomatického a organizačného prínosu k založeniu prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov si Štefánika pripomíname aj ako medzinárodne uznávaného vedca, astronóma, letca, fotografa a vynálezcu. Po tragickom úmrtí M. R. Štefánika vzniklo viacero memoriálnych diel na pripomenutie jeho pamiatky, niektoré už krátko po tragickej udalosti, ďalšie s odstupom rokov až desaťročí. V prvom rade je to monumentálna mohyla na vrchu Bradlo (1924 – 1928) a menšia mohyla v Ivanke pri Dunaji (1923) vybudovaná na mieste menšieho pomníka z roku 1921. Obe sú dielom významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Pomník M. R. Štefánika v Bratislave bol zrealizovaný až v roku 1938 a to poznačilo aj jeho ďalšie osudy, ktoré viedli až k postupnej likvidácii diela. 

Pomník bol pôvodne osadený v Starom Meste blízko dunajského nábrežia, v priestore dnešného námestia Ľudovíta Štúra. Koncepciu pomníka a jeho sochársku časť vytvoril Štefánikov priateľ, významný český sochár Bohumil Kafka. Spolupracoval s všestranným výtvarníkom Jaroslavom Jarešom, ktorý bol okrem iného spolutvorcom štátnej vlajky a štátneho znaku prvej ČSR v roku 1918. Architektonicky bol pomník skomponovaný z dvoch masívnych pilierov obložených bielym kameňom. Podľa niektorých zdrojov architektúru pomníka navrhol Vojtěch Šebor, tu je však potrebný ďalší výskum na upresnenie informácií. Na nižší pilier v popredí bola osadená socha Štefánika v leteckej kombinéze a na hlave s leteckou prilbou a okuliarmi. V pravej ruke držal zvitok odkazujúci na Pittsburskú dohodu či v širšom zmysle na rôzne zmluvy a dokumenty, ktoré viedli k vzniku prvej ČSR. Na vyššom pilieri bola umiestnená socha leva symbolizujúceho Československé légie z prvej svetovej vojny a ich významný podiel na vzniku Československa. Obidve sochy odliala renomovaná československá firma Anýž, ktorej práce dodnes nájdeme vo viacerých častiach Bratislavy. V roku 1940, len dva roky po realizácii pomníka, dal fašistický režim slovenského štátu odstrániť sochu leva ako pripomienku Československých légií. V roku 1954 bola odstránená a roztavená aj socha Štefánika a zbúrali aj zvyšok pomníka, lebo komunistickému režimu prekážal aj v okresanej podobe. Po kompletnom odstránení diela bol na jeho mieste vytvorený ostrovček s kvetinovou výsadbou. Neskôr bolo na toto miesto osadené masívne štúrovské súsošie, ktoré je tam dodnes. Zrealizované bolo v rokoch 1972 – 1973 podľa návrhu sochára Tibora Bartfaya a architekta Ivana Salaya, ktorí zvíťazili v architektonicko-výtvarnej súťaži. 

Pomník M. R. Štefánika aj desaťročia po jeho barbarskom odstránení ostal v pamäti Bratislavčanov, ale až po roku 2000 sa myšlienka jeho návratu stala reálnejšou. Hoci socha Štefánika bola zničená, zachovali sa jej menšie modely a odliatky, ako aj rôzna dobová dokumentácia. Jeden zo zmenšených bronzových odliatkov (v. 49,5 cm) z roku 1936 sa nachádza aj v zbierke Galérie mesta Bratislavy. Ako nové miesto pre pomník bola vybratá časť dunajského nábrežia pri novom polyfunkčnom centre Eurovea. V tejto súvislosti neskôr miestne zastupiteľstvo Ružinova schválilo pre tento priestor pomenovanie Námestie Milana Rastislava Štefánika. V roku 2004 položili základný kameň a 4. mája 2009 bol pomník slávnostne odhalený. Autormi jeho obnovy sú sochári Gotthard Janda a Jan Janda, ktorí nanovo vymodelovali sochu podľa jej pôvodnej podoby. Architekt Pavol Kopačka navrhol tvarové a rozmerové úpravy pomníka prispôsobené novému prostrediu v komplexe Eurovea. Pomník je osadený na kolmej osi smerujúcej od novej budovy k nábrežiu Dunaja. Aj keď obnovené dielo vyzerá na prvý pohľad rovnako ako originál, predsa len sú v jeho súčasnej podobe odlišnosti. Vysoký pilier s bronzovým levom je pre zachovanie nábrežnej siluety o takmer 7 metrov nižší než pôvodný. Iné je aj osadenie pomníka na novej masívnej podeste. Na plochu piliera zo zadnej strany pribudla nová bronzová tabuľa s textom Pittsburskej dohody podpísanej 30. mája 2018. Po bokoch sú zas tabule venované okolnostiam nového osadenia pomníka, popri Nadácii M. R. Štefánika aj ďalším osobám, firmám a donorom, ktorí sa organizačne, realizačne či finančne zaslúžili o obnovenie pomníka. Je medzi nimi uvedená aj najstaršia česká zlievarenská firma DSB EURO Blansko (pozn. od r. 2016 premenovaná na Ernst Leopold, s. r. o.), ktorá nanovo odliala bronzové sochy. Pôvodná zlievareň Anýž, po znárodnení pomenovaná n. p. ZUKOV, totiž po roku 1989 zanikla bez náhrady. 

Obnovením a znovuosadením pomníka bol po dlhých desaťročiach symbolicky splatený dlh voči M. R. Štefánikovi, ale aj voči sochárovi Bohumilovi Kafkovi a jeho kolegom. Dielo síce nie je na pôvodnom mieste, ale rovnako ako kedysi stojí na nábreží a M. R. Štefánik upiera pohľad k Dunaju. Treba však pripomenúť, že na rozdiel od pôvodného umiestnenia vo verejnom priestore je pomník teraz situovaný na/pri súkromných komerčných pozemkoch a budovách. V praxi to znamená, že v tesnej blízkosti pomníka sa často dejú rôzne komerčné a reklamné akcie, aj dlhodobejšie – pri podstavci sú napríklad našikmo umiestnené reklamné autá na kovových stojkách. Problematické sú aj zrubové stánky vianočných trhov tesne pod pomníkom. Ich rustikálny charakter a sezónne svetelné ozdoby narúšajú eleganciu diela a neladia ani s okolitými modernými budovami Eurovey a nového SND.  

Otázne je aj umiestnenie pomníka na terénnej osi smerujúcej od SND až k Dunaju. Mala symbolizovať vodný tok s viacerými tematickými výtvarnými dielam, ale nikdy nebola dokončená v takto navrhovanej podobe. Z priestoru pred divadlom tak nevidieť na Dunaj a jeho petržalský breh (Lido), kde podľa starších štúdií ateliéru BKPŠ mal byť umiestnený vysoký parabolický oblúk ako symbolická brána do Petržalky, tvarovo pripomínajúca ikonické dielo architekta Eero Saarinena Gateway Arch postavené v roku 1963 na brehu rieky Mississippi v St. Louis (USA). Idea vizuálneho „vzdušného“ prepojenia oboch nábreží sa teraz istým spôsobom vracia späť z opačnej strany, v súvislosti so schválením Zmien a doplnkov územného plánu č. 10, ktoré sa týkajú projektov výstavby tzv. Nového Lida. Jedným zo zámerov totiž je postaviť cez Dunaj promenádny most pre peších, ktorý by z Petržalky ústil práve na nábrežie pri komplexe Eurovea, čím by sa aj pomník M. R. Štefánika dostal do iných kompozičných a priestorových súvislostí. Aj keď zatiaľ ide len o zámer, je to dobrá príležitosť na diskusiu, kde je hranica medzi verejným, poloverejným a privátnym priestorom v meste a akým spôsobom tu postupovať pri osádzaní nových diel, pri prípadných presunoch a starostlivosti o existujúce diela. Obnovu pomníka M. R. Štefánika možno iste považovať za pozitívny počin. Umiestňovanie akýchkoľvek reklamných a komerčných prvkov v jeho tesnej blízkosti už nie. Úprava dlhého úseku nábrežia pri komplexe Eurovea (architekt Branislav Kaliský) je naozaj vzorovým príkladom, ako rieku priblížiť ľuďom doslova na dotyk. Netreba však zabudnúť že tento priestor, hoci voľne prístupný, je v skutočnosti privátny, nie verejný – a tomu bola prispôsobená aj súčasná podoba Štefánikovho pomníka.  

ZD 

Stav výskumu ku dňu 22. 02. 2025.