Nová budova SND aj s okolitým areálom bola zrealizovaná na základe návrhu kolektívu architektov BKPŠ (Martin Kusý st., Pavol Paňák, Peter Bauer), ktorý vo veľkej konkurencii zvíťazil v roku 1980 v architektonickej súťaži. Tej predchádzali vyhľadávacie štúdie na vhodné umiestnenie novej budovy SND a z viac ako desiatich lokalít bol nakoniec zvolený priestor Martanovičovej, dnes Pribinovej ulice v dotyku s vtedajšou prístavnou a industriálnou zónou na nábreží Dunaja, ktorá bola vytipovaná pre budúci stavebný rozvoj mesta.  

Poloha v dotyku s nábrežím a riekou bola určujúca tak pre situovanie a orientáciu novej budovy SND, ako aj pre premyslené rozmiestnenie umeleckých diel na kolmej osi spájajúcej divadlo s nábrežím a riekou. Táto kompozičná os symbolizuje vodný tok smerujúci od Malých Karpát až k Dunaju. Ústrednou plastikou vstupnej haly SND je Prameň z kovu a skla od Dušana Búřila a Petra Bauera. Na interiérové dielo nadväzuje exteriérová fontána Vodný prameň (hovorovo aj Tanečnica) zrealizovaná podľa návrhu A. Bilkoviča, Iľju Skočeka st., v spolupráci s P. Bauerom.  

Fontána má jednoduchú nízku kruhovú nádrž s priznanými kovovými rúrkami na prívod vody. Nádrž a jej stupňovito riešené okolie sú obložené ušľachtilým kameňom. Fontáne dominuje nepravidelne tvarovaná bronzová plastika. Orientovaná je tak, že popod vnútorný oblúk ponúka priehľad do priestoru pred divadlom až k nábrežiu a rieke. Priehľad je pôsobivý aj napriek tomu, že dodatočne bola do priestoru vložená novšia technická fontána patriaca k centru Eurovea a tiež pomník M. R. Štefánika osadený na nábreží. Smerom k budove SND je pohľad na fontánu, ale aj cez fontánu umocnený zaoblenou presklenou vstupnou fasádou, v ktorej sa fontána odráža cez deň aj v noci v premenlivých svetelných reflexiách.  

Na Vodný prameň pôvodne nadväzovala nižšie položená kamenná vodná kaskáda od Petra Rollera. Tá je však už dlho nefunkčná a narušená. Jej ďalší osud zatiaľ nie je známy. 

ZD 

Stav výskumu k 31. 01. 2025.