Monumentálna reliéfna stena od sochára Juraja Gavulu sa nachádza v interiéri vstupnej haly bývalej Sociálnej budovy Národného podniku Figaro (dnes Mondelez Slovakia, s. r. o.). Autor ju realizoval v roku 1982 v architektonickej spolupráci s Michalom Dzurenkom. Juraj Gavula od 70. rokov 20. storočia vo svojej tvorbe systematicky rozvíjal koncept reliéfnych stien, ktoré chápal ako významný autonómny výtvarný prvok modernej architektúry. Na rozmernej ploche tejto kompozície z vračanského vápenca rozvinul motívy prírody, vitality a organického rastu. Ústredným motívom sa stal kakaový bôb – priamy a ľahko čitateľný symbolický odkaz na výrobný program podniku Figaro, výrobcu čokolády. Súčasťou obrazovej kompozície je okrem prírodných motívov aj ženská figúra a štylizované zobrazenie stroja. Juraj Gavula v rozhovore vysvetlil, že: „Základ reliéfu predstavuje roľu, v ktorej sú zasadené rastliny – a napokon do nej zasadil aj ľudskú figúru. Súviselo to s tým, že Figaro malo ženskú ubytovňu. Popri nich som zobrazil aj stroj, mašinu.“
Pod vplyvom moderných sochárskych tendencií Gavula jednotlivé organické tvary výrazne redukoval. Prostredníctvom výtvarnej skratky a geometrickej štylizácie odstránil opisné detaily a sústredil sa na ich tvarovú podstatu i symbolický význam. Výsledkom je monumentálna, rytmicky komponovaná stena nepravidelného geometrického tvaru, zložená z kamenných segmentov, v ktorej sa organická mäkkosť prírodných motívov prepája s racionálnou geometriou architektúry neskorej moderny. Motívy sú premyslene rozvrhnuté po celej ploche reliéfu a rytmicky oživujú jeho strohú kompozíciu. K pocitu pohybu a dynamiky prispieva aj ich diagonálne usporiadanie, ktoré evokuje prirodzené procesy rastu a premeny.
V 90. rokoch bola stena prekrytá sadrokartónovou priečkou, čím zostala na dlhé obdobie skrytá pred verejnosťou. Zvrat nastal až vďaka spoločnej iniciatíve sochára Mateja Gavulu, syna autora, občianskeho združenia Čierne diery a ústretovému prístupu vedenia spoločnosti Mondelez Slovakia. Vďaka tejto spolupráci sa v roku 2022 podarilo sekundárne prekrytie odstrániť a následne zabezpečiť komplexné reštaurovanie diela.
VB
Stav výskumu k 29. 08. 2026.