V katastri obce pri ceste smerom k Devínskemu jazeru v dvadsiatych rokoch 20. storočia počas ťažby piesku náhodne objavili starobylé pohrebisko. Archeológ prof. Jan Eisner v spolupráci s historickým nadšencom Jozefom Zavadilom pri záchrannom výskume zdokumentovali 883 hrobov, väčšinou kostrových, 27 bolo žiarových. Zvyšné hroby sa zničili pri ťažbe piesku. Bohaté nálezy z pohrebiska sú pripísané slovansko-avarskému osídleniu z obdobia Samovej ríše (624 – 658).  

Archeologické nálezy z pohrebiska v tridsiatych rokoch inventarizovali a uložili v západnom krídle budovy Slovenského národného múzea (SNM) na Vajanského nábreží. Na konci 2. svetovej vojny bombardovanie "Apollky" zasiahlo aj budovu SNM a vzácne zbierkové predmety v západnom krídle sa zničili. Po tejto katastrofe prof. Eisner v roku 1952 zostavil knihu venovanú popri sumarizácii odborných poznatkov aj osobným spomienkam na obdobie výskumu pohrebiska.            

Náhodné objavenie pohrebiska tvorí základnú ideu pamätníka. Medzi najpočetnejšie zastúpené nálezy z výskumu patrila úžitková keramika. Hlavným motívom diela sa preto stala nádoba s typickým vlnovkovým dekorom, ktorá sa vynára z pieskovcového bloku.

Z opačnej strany je do pieskovca vytesaný text, ktorého autorom je rodák z Devínskej Novej Vsi, historik a archivár Jozef Klačka.

Niektoré zdroje uvádzajú pohrebisko ako slovanské. Z publikovaných výskumov a dostupnej literatúry je zrejmé, že na území sa prelínali viaceré kultúry a spoločenstvá. Charakteristika pohrebiska ako slovansko-avarského zostáva v tomto zmysle výstižnejšia.  

Motív pamätníka sa dostal aj na pamätné známky a obálky vydané Slovenskou poštou.            

Stav výskumu ku dňu 15. 11. 2022.

ZD