Na rozľahlom pozemku po staršej zbúranej zástavbe medzi Dunajskou ulicou a Grösslingovou ulicou (v tom čase ul. Červenej armády) postavili podľa projektu významného slovenského architekta Karola Paluša polyfunkčný objekt banky a bytového domu. Pobočka vtedajšej Štátnej banky československej (ŠBČS) sídlila v nižšej časti objektu s prevýšeným parterom orientovaným do Dunajskej ulice. V strede pozemku je situovaný obytný vežiak so 44 bytmi. Stavebný komplex prepájajú átriá, vďaka ktorým má bytovka odstup od ulice a väčšie súkromie, zatiaľ čo do bankovej pobočky sa vstupuje priamo z Dunajskej. Zjednocujúcim znakom atypickej bytovky s bankou sú svetlé (biele a sivé) obklady fasád dotvorené kontrastnými prvkami z čierneho eloxovaného hliníka. 

Architekt K. Paluš už v projekte rátal s plochou na umiestnenie signálneho výtvarného diela medzi vysokými oknami v ľavej časti fasády banky. Sochár A. Trizuljak sem na mieru vytvoril vysoký zvislý reliéf z lešteného kovu, ktorý na prvý pohľad pôsobí, akoby stekal po fasáde. Pri pohľade zblízka zas pripomína akúsi tajomnú urbánnu štruktúru, možno inšpirovanú Verneho Oceľovým mestom. Hoci podstatnú časť komplexu vybudovali už v roku 1974, jeho výstavbu dokončili až o tri roky neskôr. Kovový reliéf na fasádu osadili v roku 1977, v tom istom roku pribudla do átria medzi bankou a bytovkou aj fontána od K. Paluša.   

Pôsobivé dielo je zatiaľ na fasáde aj napriek zmenám vlastníkov a užívateľov bývalej bankovej časti. Zostáva však zanedbané a znečistené, rovnako ako celá, kedysi reprezentatívna fasáda. V tesnej blízkosti parkujú autá a prekrývajú výhľad na reliéf. Nevedno, kedy priamo pod reliéf do múru osadili protipožiarny hydrant, ktorého dvierka sa dotýkajú reliéfu a narúšajú tým pôvodnú čistú kompozíciu diela na hladkej fasáde. Necitlivý prístup „korunujú“ náletové rastliny vyrastajúce zo škár medzi fasádou a parkoviskom. Niekdajší vstup/vjazd do átria medzi bankou a bytovým domom je v súčasnosti uzavretý mrežou, čo ešte viac narúša verejnú tvár budovy. Zaujímavý reliéf od významného slovenského výtvarníka, hoci by mal byť všetkým na očiach, ostáva na fasáde takmer nepovšimnutý.           

Stav výskumu k 30. 4. 2024.

ZD