Pamätník obetiam genocídy Arménov sa nachádza na Tyršovom nábreží. Pripomína tragické udalosti, ktoré sa v rokoch 1915 – 1917 (respektíve až do roku 1923) odohrali na území Osmanskej ríše a počas ktorých bolo systematicky vyhladených okolo 1,5 milióna Arménov. Turecká vláda do súčasnosti rozličnými spôsobmi lobuje za to, aby tieto etnické čistky a masakre neboli označované ako genocída (t. j. vyhladzovanie, čiastočná alebo úplná likvidácia určitej skupiny osôb motivovaná etnicky, rasovo, nábožensky alebo jazykovo) a snaží sa ich vymazať z dejín. Je to dobrý príklad toho, ako sa politika často snaží manipulovať, dezinterpretovať históriu. Do roku 2025 toto vyvražďovanie Arménov žijúcich v Osmanskej ríši ako genocídu oficiálne uznáva 34 krajín. Patrí medzi ne aj Slovenská republika, ktorá Uznesením Národnej rady číslo 1341 z 30. 11. 2004 uznala toto programové vyvražďovanie Arménov ako genocídu.
Pamätník má podobu tzv. Krížového kameňa, ktorý sa po arménsky označuje ako kchačkar (kchachkar). Je to charakteristický prejav dekoratívneho arménskeho sochárstva, ktorý sa vyvinul na konci 9. stor. a do klasickej podoby dospel v 13. stor. Kchačkary sú pre Arménov typické do súčasnosti, nájdeme ich na cintorínoch, pri chrámoch aj v ich interiéroch, často sú priamo súčasťou stavieb (nielen sakrálnych) alebo len voľne stoja v krajine, či sú vytesané do skalných stien v Arménsku i v arménskej diaspóre. Sú dokladom ich starobylej kresťanskej kultúry, ktorá dokázala pretrvať a dokonca sa rozvíjať počas mnohých storočí islamskej nadvlády.
Kchačkar je monolitická reliéfne zdobená kamenná pravouhlá stéla s krížom vytesaným na prednej strane. Z dolného ramena kríža vychádzajú dva mohutné štylizované listy (alebo konáre). Takýto kríž symbolizuje Strom života nachádzajúci sa v rajskej záhrade Eden. Pod krížom sa nachádza kruhový medailón, ktorý symbolizuje Golgotu. V minulosti sa výnimočne (vzhľadom na islamské prostredie a jeho náboženské zákazy) objavuje aj kchačkar s korpusom alebo donátormi, prípadne apoštolmi alebo svätcami. Počas 13. – 14. stor. začali kamenári, špecializujúci sa na výrobu kchačkarov, kríž rámovať bohato zdobenými reliéfnymi dekoratívnymi bordúrami. Ich jemne vytesaná zložitá pletencová geometrická i florálna ornamentika vychádza zo súdobej arménskej knižnej maľby a je silno ovplyvnená aj islamským umením. Takúto podobu má aj kchačkar na Tyršovom nábreží, ktorý bol tradičným spôsobom zhotovený v remeselnej dielni v Arménsku, z lokálneho tufového kameňa oranžovej farby (z toho istého druhu kameňa je postavená veľká časť chrámov v Arménsku). V hornej časti je dekoratívne geometrické orámovanie doplnené trojlistovou arkádou s dvojicou hlavných arménskych svätcov (sv. Mesrop Maštoc s knihou a sv. Gregor Osvietiteľ). Blokový sokel kchačkaru je dvojstupňový. Horná časť je dotvorená geometrickým reliéfom s trojitou trojlistovou arkádou s nápisom: Na pamiatku 1 500 000 obetí zosnulých v genocíde v roku 1915. Nápis je v slovenčine (vo výklenku ľavej arkády), arménčine (v strede, vo verzálach arménskeho písma) a v angličtine (pravá arkáda). Na zadnej strane kchačkaru obrátenej k toku Dunaja sa vo vrchole nachádza znak Slovenskej republiky a pod ním nápis Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky 1341 30. novembra 2004 Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti. Pod tým je nápis toho istého znenia v arménčine a pod ním v angličtine. Pamätník dopĺňa dedikačná tabuľa z lešteného tmavošedého kameňa opäť s trojjazyčným nápisom s uvedenými osobnosťami a organizáciami, ktoré sa podieľali na prijatí uznesenia 1341 i na realizácii pamätníka v roku 2006 (Fórum arménskych asociácií Európy).
Pamätník je situovaný uprostred do kruhu upraveného priestoru vysypaného štrkom a doplneného drevenými lavicami.
PK
Stav výskumu k 29. 10. 2025.
