Jeden z najvýznamnejších slovenských romantických básnikov, národný buditeľ, príslušník generácie štúrovcov a búrlivák Janko Kráľ (1822 – 1876) sa aktívne zapojil do revolučných udalostí a slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849. Vytvoril originálny typ slovenského romantizmu. Písal balady, revolučné básne, piesne inšpirované folklórom i veršované romantické poviedky, zároveň bol filozofom hľadajúcim sociálnu a národnú rovnoprávnosť. Do slovenskej poézie vniesol výrazný tón osobného nepokoja; neriešiteľnosť rozporu medzi ideálmi a realitou uňho vyúsťuje až do vizionárstva a mesianizmu.
Legendárneho básnika pripomína na Slovensku viacero umeleckých diel vo verejnom priestore, vznikali najmä v 20. storočí, osobitne na miestach, kde pôsobil. V Bratislave, kde študoval v rokoch 1842 – 1844 na bratislavskom Evanjelickom lýceu, stojí jeden z jeho najvýznamnejších pomníkov. Vytvoril ho sochár František (Fraňo) Gibala v parku založenom v roku 1776 na petržalskej strane Dunaja, ktorý od svojho založenia prešiel mnohými úpravami a od roku 1945 nesie názov Sad Janka Kráľa.
Absolvent pražskej akadémie František Gibala začal pracovať na návrhoch plastiky Janka Kráľa už na začiatku 50. rokov 20. storočia. V období rokov 1952 – 1964 vytvoril viacero štúdií, niektoré z nich dal odliať do bronzu. Sadrový model sochy získal v roku 1960 v súťaži pri príležitosti 15. výročia zrodu ľudovodemokratickej ČSR v Prahe čestné uznanie a bol navrhnutý na osadenie do Sadu Janka Kráľa v Bratislave-Petržalke.
Socha z bieleho mramoru bola v parku slávnostne odhalená 27. 9. 1964. Tvorí jednu z dominánt centrálnej časti parku. Nachádza sa neďaleko miesta, kde sa stretávalo osem lúčovito usporiadaných alejí (či ciest), ktoré tvorili pôdorysný plán parku pri jeho zakladaní. Pamätník je poňatý klasicky, formálne i štýlovo vychádza z podobných diel populárnych v 19. storočí či prvej polovici 20. storočia. Socha v nadživotnej veľkosti zachytáva celú postavu básnika so vztýčenou hlavou, v dobovom odeve s vychádzkovou palicou v ľavej ruke, rázne vykročeného do priestoru. Vysoký jednoduchý sokel obložený žulovými platňami so zláteným nápisom JANKO KRÁĽ zdôrazňuje jej monumentálne a priestorové kvality.
Figuralista F. Gibala vytvoril prvé diela pre verejné priestory a architektúru už počas druhej svetovej vojny. V období 50. – 60. rokov 20. storočia realizoval viaceré reprezentatívne verejné objednávky. V realistickom, čiastočne idealizovanom štýle, ktorý mu bol vlastný, vytvoril niekoľko pomníkov a politicky angažovaných diel, ktoré súzneli s dobovým vkusom ovládaným importovaným socialistickým realizmom. Blízke mu boli aj témy z národných dejín a podobizne národných dejateľov. Od 30. rokov 20. storočia sa zaoberal tvorbou portrétov, v ktorých osobitne v 50. rokoch 20. storočia dosiahol expresívne kvality. O jeho záujme o portrét svedčí aj plastika Janka Kráľa, ktorej výraz je zhmotnený predovšetkým v heroizovanej podobizni básnika. Tá je jeho imaginárnym portrétom. Nezachovali sa totiž žiadne súdobé portréty Janka Kráľa. Gibala vychádzal z maliarskych podobizní národných buditeľov, z tradícií figurálneho pomníkového sochárstva 19. storočia i z vlastnej imaginácie a praxe. Sám F. Gibala o soche hovorí: „Postavu a portrét obľúbeného búrliváka, nadaného básnika a bojovníka som vytváral s veľkou láskou, pretože som nechápal túto osobnosť len ako historickú postavu, ale aj ako etický ideál dnešného človeka, ktorý si uvedomuje spoločenský stav svojho národa, podmienený práve historickým vývojom a dosiahnutými výdobytkami.“
Architektonickú časť pomníka riešil architekt Štefan Imrich. V roku 2009 prešiel celý pomník komplexným reštaurovaním.
PK
Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.
