Dielo autori koncipovali ako vertikálny vstupný pútač, resp. signálny objekt Sadu Janka Kráľa s informačnými tabulami o histórii parku v slovenskom, ruskom a nemeckom jazyku, ktoré neboli realizované. Nachádza sa na jednej z hlavných prístupových komunikácií do parku (od Starého Mesta), v severozápadnej časti, neďaleko pylónu Mosta SNP. Biomorfný pútač je súčasťou rozsiahlej, kaskádovito stvárnenej odpočinkovej terasy. Terasa je vydláždená kamennou dlažbou, dotvorená plochami s kvetinovou výsadbou a stromami. V jej južnej časti (oproti pútaču) sa nachádza prízemný objekt, pôvodne navrhnutý ako technické zázemie komunálnej firmy ZARES pre správu a údržbu Sadu Janka Kráľa, sociálne zariadenia a priestory pre občerstvenie pre verejnosť, miestnosti určené na uskladnenie strojov i pre príslušníkov vtedajšej Verejnej bezpečnosti. Táto stavba bola nedávno zrekonštruovaná a premenená na bistro Ferdinand.
Pútač je situovaný v nástupnej ploche a pozorovateľný zo všetkých strán. Pozostáva z dvoch kamenných, blízko vedľa seba umiestnených stél z červeného andezitu. Stély majú symbolizovať mohutné kmene stromov. V hornej časti je medzi ne vložený bronzový valcový útvar s čelnými stenami reliéfne stvárnenými v podobe kvetu, ktorý ich prepája v horizontálnej rovine.
Obe stély majú rovnaký tvar aj veľkosť. Skladajú sa z dvoch na seba umiestnených opracovaných mohutných kamenných blokov valcového tvaru so zrezanými bočnými stenami. Smerom dovnútra sú zaoblené, ich bočné steny, ktoré prostredníctvom výžľabku vystupujú smerom von do priestoru, sú rovné a do hladka vyleštené, vytvárajú dve rovnako veľké obdĺžnikové plochy. Pôvodne na nich mali byť umiestnené už spomínané nerealizované bronzové tabule. Povrch stél je jemne štruktúrovaný priznanými zásahmi kamenárskych nástrojov.
Medzi stély je v hornej časti vložená bronzová plastika valcového tvaru, v strede zúžená, akoby vtlačená medzi blokmi kameňa. Jej čelné steny, orientované k prístupovej komunikácii a k rekreačnej terase, majú podobu jednoduchého päťlistového kvetu stvárneného v silno štylizovanej schematickej podobe v nízkom reliéfe. Oba kvety majú rovnakú veľkosť aj tvar, v strede každého z nich sa nachádza vypuklý kruhový terč rovnakej veľkosti. Jednotlivé okvetné lístky sú hladké, mäkko žliabkované, pravidelne delia plochu kvetu na päť častí a sú orámované subtílnou reliéfnou linkou. Rozdielne sú poňaté iba kruhové terče v strede kvetu. V terči orientovanom na sever sa nachádza koncentrický reliéfny nápis Sad Janka Kráľa. Nápis je stvárnený vo verzálkach (rovnaké autorské písmo Miklánek využil aj na medailách z toho obdobia). V južnom terči je erb mesta Bratislavy stvárnený ako negatívny reliéf. Erb tvorí trojvežové opevnenie s gotickou bránou. Jeho geometricky štylizované expresívne súdobé sochárske poňatie vychádza z historických vzorov (erb udelil mestu v roku 1436 Žigmund Luxemburský, panovník, ktorý sa významným spôsobom zaslúžil o rozkvet mesta).
Dielo korešponduje so súborom dvanástich znamení zvieratníka na odpočívadlách v parku od toho istého autora. Kultivovaná práca s jemne vyvažovanými hmotami vychádzajúcimi z vlastností materiálu, štylizácia a redukcia foriem tvoria jeho originálny autorský rukopis.
Súčasťou malého amfiteátra umiestneného v rámci odpočinkovej terasy mala byť aj monumentálna kovová plastika, ktorá mala tvoriť dominantu celého priestoru. Nebola realizovaná.
PK
Stav výskumu ku dňu 16. 06. 2025.
