Počas rozsiahlej obnovy Sadu Janka Kráľa, ktorú v rokoch 1977 – 1983 navrhol a realizoval popredný záhradný architekt Alfonz Torma (1934 – 2013), bol podľa projektu Ferdinanda Končeka v západnej časti parku v rokoch 1978 – 1982 vybudovaný jednopodlažný polyfunkčný pavilón. Okrem technického zázemia pre pracovníkov parku (bývalá mestská firma ZARES) a verejných hygienických zariadení tvoril súčasť pavilónu aj populárny denný bar a cukráreň. Tri roky pred otvorením pavilónu bol v roku 1979 v interiéri denného baru skolaudovaný reliéf z glazovanej keramiky, ktorý navrhla známa slovenská ilustrátorka Ľuba Končeková-Veselá (nar. 1941). Kolaudačná komisia vtedy konštatovala, že dielo bolo dobre začlenené do architektúry, priestor skultúrňuje a ovláda z pohľadov vnútorných a vonkajších, keďže je celá miestnosť presklená.  

V kompozícii s názvom Flóra autorka zobrazila motívy slnka, geometricky štylizovaných kvetov a vody, ktoré tematicky korešpondujú s prírodným prostredím parku. Reliéfne členené kruhové terče doplnila mäkko tvarovanými plastickými líniami a farebnými plochami. Námet je poňatý plošne a pôsobí dekoratívne. Celkové výtvarné pôsobenie je založené najmä na využití výrazných farebných glazúr. Nízky keramický reliéf svojou tieňovou ryhou, ako aj osvetlením a hrou tieňov zväzuje všetky farby.  

Táto technika sa v dobovej terminológii označovala aj ako krájaná keramika. Často ju využívali maliari a grafici, ktorí zhotovovali len kartón príslušného diela a následnú technologickú realizáciu a osadenie realizovali špecializovaní pracovníci v keramických dielňach v Slovenskom fonde výtvarných umení. Autor návrhu dielo zväčša len korigoval.

Ľ. Končeková-Veselá, ktorá v rokoch 1960 – 1967 študovala grafiku a ilustráciu u Vincenta Hložníka na Vysokej škole výtvarných umení, navrhla niekoľko monumentálnych diel pre architektúru, zväčša z keramiky alebo sklomozaiky. 

Po roku 1989 bol pavilón po privatizácii pre verejnosť uzatvorený a interiér bol nevhodne upravený. Začiatkom 20. rokov 21. storočia sa opäť stal majetkom mesta, ktoré iniciovalo jeho rozsiahlu rekonštrukciu. Tá prebehla v roku 2024 a v súčasnosti v nej sídli kaviareň Ferdinand. Rekonštrukciu navrhli architekti Ján Studený, Peter Stec, Maroš Bátora a Petra Ďuríšková. Interiér Andrej Olah, Filip Marčák a Simona Fischerová. Stavba v roku 2025 získala prestížne ocenenie Slovenskej komory architektov CE ZA AR v kategórii Fenomény architektúry.  

Akoby zázrakom sa v interiéri bez poškodenia zachoval krehký keramický reliéf Ľ. Končekovej-Veselej. Ten sa stal dominantným prvkom minimalisticky poňatého priestoru. Farebnosť a tvaroslovie diela zároveň inšpirovali tvorcov nového interiéru. Výtvarný akcent, ktorý dielo do priestoru vnáša, pôsobí sviežo a moderne. Ide o vydarenú realizáciu, ktorá prepojila minulosť a súčasnosť. 

PK

Stav výskumu k 09. 12. 2026.