V Bratislave sa v súčasnosti nenachádza pamätník, ktorý by dôstojným spôsobom pripomínal státisíce obyvateľov Slovenska (ich presný počet nie je známy a údaje kolíšu), ktorí boli v minulosti, či už z ekonomických, alebo iných príčin nútení z krajiny emigrovať. Snahy o vybudovanie pamätníka zosilneli najmä po roku 1993.

Pre pamätník bolo vybrané symbolické miesto na petržalskej strane Dunaja v rozsiahlom parku založenom v roku 1776, od roku 1945 nazývanom Sad Janka Kráľa. V roku 2000 počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov (5. júla) tam bol slávnostne odhalený dočasný základný kameň pamätníka. Ten je situovaný v centrálnej časti parku a je osovo súmerný s Pomníkom Janka Kráľa, od ktorého je vzdialený len niekoľko desiatok metrov.

Základný kameň má podobu mohutného prírodného balvanu z tardošského vápenca (názov podľa lomu Tardos v Maďarsku) ružovkastej farby. Na jeho čelnej strane je na vyleštenej elipsovitej ploche vytesaný majuskulový nápis: ZÁKLADNÝ KAMEŇ PAMATNÍKA SLOVENSKÉHO VYSŤAHOVALECTVA A ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV BRATISLAVA 5. JÚLA 2000. V spodnej časti balvanu je na vyleštenej ploche menší majuskulový nápis: _DAR SLOVÁKOV V MAĎARSKU TARDOŠ 2000.  _

Pamätník, ktorý mal mať podobu monumentálnej architektonicko-sochárskej štruktúry s viacvrstvovou symbolikou a ktorý by výrazne zasiahol do priestoru parku, zatiaľ nebol realizovaný a už krátko po odhalení základného kameňa mal byť projekt presunutý na Vajanského nábrežie. Ešte v roku 2003 organizovalo Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov, ktoré prevzalo úlohu koordinácie prípravy a realizácie pamätníka, verejnú zbierku určenú na získanie prostriedkov pre výstavbu. Od roku 2000 sa každoročne pri základnom kameni v Pamätný deň zahraničných Slovákov konajú slávnostné zhromaždenia, ktoré organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.  

V súčasnosti sa uvažuje o umiestnení pamätníka v lokalite Ružinov, jeho vybudovanie uložila Vláda SR svojím uznesením č. 387 z 8. Júna 2022.  

PK

Stav výskumu k 09. 12. 2026.