Námestie Martina Benku vzniklo v prázdnom priestore po zbúranej staršej zástavbe medzi ulicami Záhradnícka a Krížna. V roku 1978 do stredu námestia pribudla socha maliara Martina Benku (v súčasnosti je o niekoľko metrov presunutá). Priestor však nepôsobil ako námestie, a skôr mal podobu prieluky s neudržiavaným trávnikom. Až koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia podľa projektu architekta O. Peržela zrealizovali polyfunkčný dom, ktorý zacelil obytný blok medzi Krížnou a Záhradníckou. Súčasťou projektu bol aj návrh novej podoby verejného priestoru a vytvorenie námestia s dláždenými plochami, parkovou úpravou, vodou i posedením. K staršej soche M. Benku pribudli v roku 1999 na námestie nové výtvarno-architektonické prvky  – asymetrická fontána od R. Baláža a M. Maličeviča a Milénium, vysoký sklený objekt s hodinami od V. Oravca a M. Pagáča.   

Milénium má podobu štyroch vysokých pilierov vo vrchnej časti spojených prelínajúcimi sa hranolovými trámami. Objekt s kovovou konštrukciou je celý obložený sklenými zrkadlovými platňami precízne vyrezanými do lichobežníkových a trojuholníkových tvarov. Fazetovaný povrch diela tak zrkadlí svoje okolie v rôznych uhloch, nečakaných pohľadoch a optických ilúziách. Mení sa počas dňa podľa intenzity a uhlov dopadajúceho svetla. Večerný efekt mu pridáva farebné osvetlenie zapustené v podeste aj odrážajúce sa svetlá z okolia. Vo vrchnej časti diela sú zo štyroch strán umiestnené minimalisticky poňaté hodiny v podobe kruhov z matného bieleho skla, kontrastujúceho s lesklým zrkadlovým obkladom pilierov. Hodinové ručičky sú vytvorené z jednoduchých kovových pásikov čiernej farby.

Objekt Milénium patrí medzi najvydarenejšie diela vo verejnom priestore Bratislavy z ponovembrového obdobia. Vzišiel zo spolupráce sklárskych výtvarníkov s architektom v rámci komplexného riešenia námestia s polyfunkčnou budovou. Stvárnenie diela je minimalistické a elegantné. Premenlivým zrkadlením svojho okolia zároveň prináša neustály prvok prekvapenia či hravosti a priestoru dáva dynamiku. Praktickým aj estetickým prvkom diela sú vysoko osadené hodiny. Reprezentujú modernú interpretáciu typických mestských hodín na stĺpoch a fasádach, ktoré slúžili a slúžia ako obľúbený orientačný bod aj miesto stretnutí. O to smutnejšie je, že Milénium sa často stáva terčom vandalov a pre svoj krehký povrch je zraniteľnejšie a náročné na údržbu.                     

Stav výskumu k 30. 4. 2024

ZD