Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Beluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní situovaných na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je ich osem, na južnej sú tri osadené do okenných parapetov 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom reliéfov je oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrťovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Výjav Chov zvierat od Ladislava Majerského osadili na západnú fasádu do siedmej okennej osi od juhu. Pozostáva z dvoch ženských postáv stredného veku komponovaných oproti sebe a symetricky umiestnených na krajoch výjavu. Zobrazené majú tri štvrtiny tela, hlavy z profilu. Ľavá žena s telom en face má na hlave šatku uviazanú vzadu a v spustenej ruke drží ohlávku kravskej hlavy, ktorá vypĺňa strednú plochu výjavu. Pravá ženská postava s telom zobrazeným od chrbta, so šatkou na hlave. V zdvihnutých rukách drží predmet pripomínajúci jarmo.  

ZZ

Stav výskumu ku dňu 10. 6. 2023.