Fontána Družba s ústrednou plastikou Kvet lipy je ťažiskovým bodom Námestia slobody. Tento významný priestor v dnešnom širšom centre mesta má dlhú históriu. Archeologickým výskumom sa v lokalite potvrdila existencia keltskej osady, v neskorších obdobiach tu v rámci východného predmestia Bratislavy vznikli vinohrady, záhrady aj reprezentatívny Letný arcibiskupský palác (dnes sídlo Úradu vlády SR) situovaný vo vrchnej časti námestia. Do súčasnej rozlohy a tvaru sa námestie formovalo do začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď po jeho obvode postupne vyrástli budovy Poštového paláca, Pavilónu teoretických ústavov (FAD STU) a Strojníckej fakulty STU. Po dlhších obdobiach, keď námestie slúžilo ako vojenské cvičisko, zhromaždisko či priestor pre kolotoče a lunaparky, ho začiatkom šesťdesiatych rokov upravili v nadväznosti na výstavbu budov Strojníckej fakulty v jeho dolnej časti. Pre svahovitý terén priestor prebudovali do podoby spevnených terasovitých stupňov. V najnižšej časti námestia vtedy umiestnili veľkokapacitné parkovisko a v hornej časti vznikol oddychový priestor so zeleňou, s lavičkami a jednoduchou fontánou s kruhovou nádržou.
Už táto neveľká fontána poukázala na dôležitosť vodného prvku na obrovskej ploche námestia, ktorému sa popri prezývke Firšnál (z nem. Fürstenallee – Kniežacia aleja) nie náhodou hovorilo aj Sahara. S fontánou ako dôležitým výtvarným i funkčným prvkom sa preto rátalo aj začiatkom sedemdesiatych rokov pri príprave súťaže na nové komplexné riešenie námestia. V zmysle dobovej ideológie mal byť dominantou námestia pomník niekdajšieho komunistického prezidenta Klementa Gottwalda. Vzhľadom na veľkosť a význam priestoru však bolo potrebné súťaž koncipovať širšie – ako výtvarnú, architektonickú a urbanistickú aj s akcentom na rekreačno-pobytovú funkciu. Zo súťažného hodnotenia v roku 1974 vyšiel ako najlepší štvorčlenný kolektív v zostave sochárov K. Lacka, T. Bartfaya a architektov V. Droppu a J. Hlavicu. Už v tejto fáze sa v návrhu pracovalo so základným kompozičným princípom radiál a sústredných kružníc, do ktorých centra autori umiestnili kruhovú fontánu s ústrednou plastikou. Gottwaldov pomník v súťažnom návrhu situovali do vrchnej časti námestia na hlavnej osi s historickou budovou Úradu vlády SR (pôvodne Letný arcibiskupský palác). Sochár K. Lacko v návrhu fontány od počiatku pracoval s typickou formou zväzku lipových kvetov či ratolestí. Variácie toho motívu nájdeme vo viacerých jeho dielach. V súťažnom návrhu bol zväzok v strede obohnaný prstencom s naznačeným figurálnym reliéfom.
V nasledujúcich rokoch sa projekt námestia ďalej vyvíjal. Súsošie s Gottwaldom akcentovali väčšími rozmermi a situovali mimo hlavnej osi ÚV SR tak, aby nezakrývalo priečelie historickej budovy. Architekti v realizačnom návrhu zväčšili nádrž fontány a namiesto sústredných kružníc ju rozdelili do kaskádovito usporiadaných menších nádrží v tvare kruhových výsekov, z ktorých voda spadala nadol cez kamenné stupne. Hlavné teleso fontány nadobudlo jednoduchší, viac abstrahovaný tvar lipového kvetu, vo finálnej podobe už bez reliéfneho prstenca. Monumentálna ústredná plastika tak získala väčšiu dominanciu v priestore námestia podporenú aj efektným materiálom, oceľovým plechom vylešteným do tzv. zamatového lesku. Realizoval ju podnik Umelecké remeslá Bratislava. Voda z fontány striekala do veľkej výšky a do strán z dýz umiestnených v strede kvetu, čím sa z drobných vodných kvapiek vytváral na námestí hmlový efekt. V realizačnom projekte doplnili do kaskádových nádrží fontány oceľové stĺpiky na vrchu ukončené perforovanými guľami, z ktorých na všetky strany striekajú tenké prúdy vody. Dno fontány bolo pokryté štvorcovými dlaždicami z čierneho čadiča. S tmavým dnom kontrastoval široký obvodový múrik fontány obložený svetlými travertínovými platňami. Jeho menšia výška umožňovala pohodlné sedenie alebo aj prelezenie do nádrže, hoci to sa v tom čase nepovoľovalo. Plochu v okolí fontány vydláždili čiernymi čadičovými kockami a svetlými pásmi travertínu v súlade s navrhnutou radiálno-kruhovou kompozíciou námestia.
Fontána fungovala do roku 2007, aj keď v posledných rokoch už v obmedzenom režime pre nedostatočnú údržbu a havarijný stav technických zariadení. Od začiatku deväťdesiatych rokov, po odstránení Gottwaldovho súsošia a premenovaní na Námestie slobody, fontána ostala na námestí ako dominanta, ale pre zanedbaný stav celého priestoru stratila na atraktívnosti. Po odstavení fontány vzniklo viacero podporných aktivít, tak zo strany samospráv, ako aj odborných inštitúcií a občianskych iniciatív. K najdôležitejším patril súbor podujatí iniciovaných združením Verejný podstavec, v rámci ktorých sa uskutočnili prezentácia a verejná diskusia v neďalekej Galérii Krokus a následne pod názvom Bod 0 niekoľko intervencií uznávaných umelcov z rôznych krajín priamo na Námestí slobody.
Kritickú situáciu, počas ktorej sa objavili aj návrhy na likvidáciu fontány a prestavby (prípadne zástavby) celého námestia, rozlúsklo nakoniec po dlhom čase hlavné mesto vypísaním architektonicko-urbanistickej súťaže, ktorú v roku 2017 vyhrali spolupracujúce ateliéry LABAK a 2021 Architekti. Hlavná časť návrhu obsahujúca aj opravu a revitalizáciu fontány sa zrealizovala v roku 2023. Autori ponechali nádrž fontány s pôvodným pôdorysom aj kaskádovité usporiadanie, nový koncept fontány však priniesol odstránenie obvodového múrika a výmenu čadičových a travertínových dlažieb v nádrži za iný typ kameňa. Ďalšou zmenou bolo vytvorenie schodíkov a doplnenie šikmým kovovým prstencom so zábradlím po obvode ústrednej kovovej plastiky. Spomínané úpravy sa realizovali kvôli bezpečnosti používateľov, keďže podľa nového zámeru sa nádrž fontány mala sprístupniť širokej verejnosti – najmä deťom – tak v letnom režime s vodou, ako aj mimo sezóny po jej vypnutí. Fontána v takejto podobe zožala veľký úspech hneď po spustení 24. júna 2023 a počas leta zaznamenala obrovskú návštevnosť. Fontána môže fungovať v troch rôznych vodných režimoch. Pozitívom realizácie je menšia spotreba vody vo fontáne po nainštalovaní novej technológie a tiež recyklácia pôvodných kamenných materiálov nádrže, z ktorých vytvorili terazzovú dlažbu v okolí fontány. Na druhej strane ako diskutabilné možno hodnotiť vytvorenie „bezpečnostného pásu“ v dolnej časti ústrednej plastiky. Kovový novotvar narúša pôvodné čisté línie a zamatovo lesklý povrch Kvetu lipy. Možno ho považovať za účelový kompromis, kým sa nájde iné, menej invazívne riešenie. Otázkou do budúcnosti ostáva aj odborná údržba povrchu kovovej plastiky tak, aby si uchovala žiadaný vzhľad a trvácnosť. Fontána má zatiaľ za sebou jednu sezónu letnej prevádzky. V súčasnosti prebieha ďalšia fáza úprav námestia. Po ukončení celého projektu bude príležitosť na komplexné zhodnotenie a doplnenie poznatkov.
Poznámka: Niektoré zdroje uvádzajú ako hlavného autora fontány sochára Juraja Hovorku. Na základe dobovej dokumentácie, podkladov a informácií od autorov či ich dedičov, ako aj umenovedného bádania je doložené, že J. Hovorku prizvali na spoluprácu až neskôr, v realizačnej fáze fontány. Autorom návrhu ústrednej plastiky je sochár K. Lacko, autormi architektonického konceptu fontány sú V. Droppa st. a J. Hlavica.
ZD
Stav výskumu k 15. 12. 2023.
