Vesmír

Výtvarné dielo Vesmír svojím charakterom osciluje medzi sochou a architektúrou. Komponované je z masívnych betónových stien, ktoré svojím usporiadaním a mierkou vytvárajú priestorovú kompozíciu, do ktorej je možné fyzicky vstúpiť a pohybovať sa v nej.  

Tento monumentálny sochársko-architektonický ansámbel mal uzavrieť nepriaznivé priehľady, členiť a zároveň esteticky dotvárať parkový priestor. Osadený bol spolu s ostatnými umeleckými realizáciami do novozaloženého parku v čase, keď sa dokončila výstavba sídliska Februárka (autori Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Václav Houdek, Emil Vician, Mária Krukovská, Ondrej Dukát). Park mal slúžiť ako oddychový priestor pre obyvateľov a obyvateľky okolitých bytoviek.  

Podobne ako neďaleká socha od Alexandra Trizuljaka aj deliaca stena čerpá inšpiráciu z vesmírnej tematiky, ktorá bola v umení tohto obdobia veľmi populárna. Po vypustení družice Sputnik v roku 1957 sa pozornosť obrátila k vedeckému a kozmickému výskumu. Nasledovali ďalšie úspešné lety do vesmíru a nové objavy. Všetko sa to odohrávalo na pozadí mocenského súperenia medzi východným a západným blokom o prvenstvo v dobytí vesmíru počas studenej vojny. Zdanlivo neutrálne pôsobiaca téma ako vesmír tak bola hlboko politizovaná. 

Námet reflektoval vo svojom diele aj L. Snopek. Stena v popredí reagovala na všeobecnú fascináciu vesmírnymi telesami, objavuje sa tu planéta Saturn ako guľovitý objekt z hliníka. Planétu obklopuje obežná dráha v podobe reliéfnej línie tiahnucej sa pozdĺž betónovej plochy. Zboku na ňu nadväzuje ďalšia samostatne stojaca stena evokujúca kozmickú loď. Jej súčasťou je navrchu osadená štylizovaná mužská figúra znázorňujúca letiaceho kozmonauta v skafandri. Z formálneho hľadiska má blízko k figúre na Pamätníku kozmonautom s názvom Stále výš, ktorý Snopek realizoval pre Trnavu v roku 1965. Stenu dotvára aj menší kruhový hliníkový objekt, pomyselný „motor“ kozmickej lode. Z výtvarného a ikonografického hľadiska je najpestrejšia posledná, tretia betónová stena s bohato štruktúrovaným povrchom a viacerými perforáciami. Vnútorná strana steny zachytáva originálne stvárnené vyobrazenia znamení zverokruhu vo vysokom reliéfe. Na vonkajšej strane sa nachádzajú plastické prvky predstavujúce obratníky Raka a Kozorožca. Táto stena v dolnej časti obsahuje aj reliéfne signatúry autora a spoluautora.  

Dielo je, žiaľ, opakovane terčom vandalských zásahov. Čiastočne je to spôsobené jeho solitérnym umiestnením, ale najmä mohutnými monolitnými blokmi z pohľadového betónu, ktoré vytvárajú uzavretý, čiastočne izolovaný priestor neumožňujúci dostatočnú sociálnu kontrolu. Novovybudovaný chodník postavený v rámci revitalizácie parku azda prispeje k lepšiemu sprístupneniu a organickejšiemu začleneniu diela do parkového prostredia. V jeho okolí nedávno pribudli aj nové herné prvky a mobiliár, vďaka čomu táto časť parku viac ožila.

NB

Stav výskumu k dňu 16. 07. 2025.


Autorstvo

Spoluautorstvo


Roky

  • 1967 – realizácia

Druh

Materiál

betón, pohľadový betón, kov, hliník

Technika

šalovanie, liatie, tvarovanie, leštenie

Rozmer

tri betónové steny: 246 × 679 cm, 243 × 513 cm, 261 × 713 cm

Značenie

áno, SOCH. L. SNOPEK – 1967. ARCH. Š. SVETKO

Stav

  • zachovalý
Po roku 1989 sa betónová stena stala terčom vandalov a bola opakovane posprejovaná. Kým v minulosti bolo jej okolie zanedbané, dnes je viditeľná snaha o priebežné čistenie a odstraňovanie graffiti. Prínosom je novovybudovaný chodník vedúci k dielu, vďaka ktorému je organickejšie naviazané na zvyšok parku a približuje sa verejnosti.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Park Račianske mýto je pamätihodnosť mesta Bratislavy evidovaná Mestským ústavom ochrany pamiatok.

Vlastník

  • nezistený

Správca

  • nezistený

Adresa

Račianske mýto

Bližšie informácie o lokalite

dielo sa nachádza v parku pri škole na Mikovíniho ulici

Číslo parcely

11903/1

GPS

48.1592310, 17.1178930

Ďalšie diela v okolí

Slncový kôň / Janko a tátoš

Alexander Trizuljak 1966 – 1967

Pieseň o mieri / Pieseň mieru

Juraj Hovorka 1965

Hirošima / Život proti vojne

Tibor Bartfay 1983

Pomník Sama Chalupku

Pavol Chrťan 1974