Socha sa nachádza v parku na Račianskom mýte, ktorý bol založený na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov ako oddychové miesto pre obyvateľov nového sídliska Februárka (autori Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Václav Houdek, Emil Vician, Ondrej Dukát). Hovorový názov sídliska bol odvodený od bývalého názvu ulice Februárového víťazstva.

Alexander Trizuljak parkový priestor obohatil dielom, ktoré svojou kompozíciou nadväzuje na jeho staršiu sochu Pozdrav zemi (1958 – 1960), ktorá zobrazuje letiacu postavu. V oboch prípadoch ide o variáciu na figúru víťazného vojaka zo Slavína, plnú dramatického pátosu s výrazným nakročením do priestoru, vztýčenou rukou a pohľadom nasmerovaným do výšky. V porovnaní s vojakom z vrcholu Slavína sa na parkovej soche prejavil posun od realistického sochárskeho výrazu k abstrahovaniu a tvarovej skratke. Dramaticky vypätá silueta sochy rozvinutá do priestoru je pripevnená na vysoký múr zo šalovaného betónu iba v jednom nosnom bode, čo prispieva k vytváraniu dojmu nestability a pohybu.

Jazdecká socha tematicky vychádza zo slovenskej ľudovej rozprávky. Zároveň tiež reflektuje dobové zaujatie vesmírom v kontexte vedecko-technických objavov a prvých úspešných letov do vesmíru. Aj vďaka tejto prevládajúcej spoločenskej atmosfére vzniklo množstvo sôch na tému oslavy víťaznej cesty človeka ku hviezdam. Väčšinou išlo o figúry zachytené v dynamickom pohybe, ktoré vyjadrovali túžbu po lete a odpútavaní sa od zeme. Vek kozmických letov zrkadlí aj ďalšia Trizuljakova realizácia v Rači s názvom Dobyvateľ vesmíru.

NB

Stav výskumu ku dňu 21. 01. 2025.