Umenie mesta Bratislavy


Prototypy náhrobných kameňov

Cintorín Vrakuňa navrhol v roku 1969 architekt Kamil Čečetka. S výstavbou sa začalo v rokoch 1971 až 1972 a pochovávalo sa tam od roku 1980. Cintorín mal nastoliť novú kultúru pochovávania. Pôdorys cintorína pozostáva zo sústavy kruhových sektorov určených na hrobové miesta. Hroby v nich boli usporiadané do paralelných riadkov, kruhov alebo vlnoviek. Jednotlivé sektory prepájajú chodníky. Autorom parkovej výsadby je významný záhradný architekt Alfonz Torma (1934 — 2013). Moderný cintorín, ktorý mal pôsobiť ako park, nadväzuje na Lesopark Vrakuňa.

Unikátna jednotná koncepcia novozaloženého cintorína a snaha o zachovanie jeho moderného charakteru sa prejavili aj v predpísaných tvaroch náhrobkov. Kto tam chcel mať hrob, musel si vybrať z prototypov náhrobkov, čo v roku 1979 navrhol sochár a dizajnér A. Bilkovič. Regulácia trvala až do roku 1997.

Alexander Bilkovič navrhol okolo dvadsaťštyri typov náhrobkov, ktoré sa používali, a ďalších päť, čo sa nerealizovali (podľa informácie historičky umenia S. Jankovičovej). Pozostalí si mohli vybrať materiál – išlo o rôzne druhy kameňa, pohľadový betón, plastbetón alebo terazzo. Najpopulárnejších bolo asi sedem typov náhrobkov, ktoré ešte aj v súčasnosti nájdeme na cintoríne najčastejšie najmä v jeho prvých sektoroch. Ide zväčša o jednoduché vertikálne stély obdĺžnikového tvaru, na okrajoch zaoblené s jednoduchým nízkym reliéfom alebo bez reliéfu. V jednom prípade reliéf zobrazuje symbolický štylizovaný lipový list. Niektoré náhrobky boli poňaté aj horizontálne. Prázdnu plochu stély autor určil na vyrytý nápis, náboženský symbol alebo fotografiu. Na jednoduchom základe bol zakotvený náhrobný kameň, na bokoch vymedzený priestor na kyticu a svietnik, na mieste hrobu iba trávnik.

Až do roku 2016 sa dalo na cintoríne vybrať z Bilkovičových návrhov, ale ešte v tom istom roku ich aj odstránili. Do súčasnosti sa na cintoríne zachovalo niekoľko desiatok náhrobkov vytvorených podľa originálnych návrhov. Okrem nich autor pravdepodobne na cintoríne navrhol aj vyústenia vodovodu a označenia jednotlivých sektorov v tvare zrezanej gule zapustenej do terénu.

V súčasnosti je pôvodný zámer autora cintorína narušený a nečitateľný. V ďalšej fáze výskumu bude cieľom zmapovať existujúce náhrobky zrealizované podľa originálnych prototypov.  

PK

Stav výskumu k 31. 12. 2023.


Autorstvo


Roky

  • 1979 – realizácia
  • 2016 – odstránenie

Druh

Materiál

plastbetón

Technika

odlievanie

Rozmer

variabilné

Značenie

nie je

Stav

  • zničené, odstránené
Originálne prototypy sa nezachovali, existujú len náhrobky zrealizované podľa prototypov.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Pamätihodnosť mesta Bratislavy (č. BA-XI-F. 1).

Vlastník

  • nezistený

Správca

  • Marianum

Adresa

Cintorín Vrakuňa, Gagarinova 29

Bližšie informácie o lokalite

Originály prototypov odstránili v roku 2016. Vo viacerých sektoroch sa zachovalo niekoľko desiatok zrealizovaných náhrobkov, ktoré sú prístupné počas otváracích hodín cintorína.

GPS

48.1441070, 17.1942440

Číslo parcely

1235/10

Ďalšie diela v okolí

Drevené reliéfy

Pavol Bley, Kamil Čečetka 1988

Centrálny pamätník popraveným a umučeným väzňom komunizmu

Kamil Čečetka 1992

UFO

Juraj Hovorka 1973 – 1979

Mozaiková stena

Štefan Bobota 1986