Sochár a dizajnér Juraj Mihalík realizoval v 80. rokoch 20. storočia v Petržalke niekoľko monumentálnych diel. Žiaľ, väčšina z nich už neexistuje. Ani jedno však nevzbudilo v čase svojho vzniku toľko pozornosti a kontroverzných reakcií ako Stĺp vzdelania pred vstupom do budovy Základnej školy na Tupolevovej ulici. Nielen v rámci modernej slovenskej keramiky, ale aj v širšom kontexte domácej postmoderny unikátne a aj odbornej verejnosti len málo známe dielo bolo krátko po osadení zničené a zachovali sa len jeho fotografie a fragmenty. 

Sviežo, hravo a moderne pôsobiaca keramická plastika mala podobu kompozitného stĺpa evokujúceho na seba navŕšenú stavebnicu poskladanú z didaktických (edukačných) hračiek. Jeho driek bol zložený z niekoľkých rozlične veľkých častí. Jednoduché hladké valcové objemy sa striedali s kubickými. Tie boli poňaté ako plasticky stvárnené písmená a v dolnej časti boli doplnené zjednodušenou verziou Rubikovej kocky. Jednotlivé časti, glazované v teplých ružových a červených tónoch, boli nepravidelne kombinované s formami s bielou glazúrou doplnenou vypaľovacími nálepkami. To bol pre Mihalíkovu keramiku v tom období charakteristický dekor a jeho vizuálny repertoár pramení v diele V. Havrillu, ktorý s Mihalíkom v jeho legendárnej keramickej dielni na Gorazdovej ulici spolupracoval.  

V hornej časti bol stĺp korunovaný zvieracou figúrkou. Šlo o zväčšený odliatok vtedy bežne dostupnej plastovej detskej hračky. Práve ona bola kameňom úrazu. Ako sa píše v sťažnosti Odboru školstva a kultúry Obvodného národného výboru Bratislava V., ktorá bola adresovaná Slovenskému fondu výtvarných umení: „Na dielo, ktoré vyjadruje nedefinovateľnú bytosť z ríše zvierat, sú nepriaznivé ohlasy zo strany učiteľskej a rodičovskej verejnosti, žiaci dielo posmešne spájajú s menami pedagogických pracovníkov školy.“ Ešte predtým sa v Roľníckych novinách objavil útočný nesignovaný článok Aké je to zviera?, na ktorý sa sťažnosť odvoláva. Stĺp krátko nato, po Nežnej revolúcii, pravdepodobne s tichým súhlasom vedenia školy, zničili vandali. Paradoxne sa z neho zachovalo len nevinné zvieratko. S dielom formálne aj štýlovo úzko súvisí zničená deliaca stena v polyfunkčnom objekte MIVA na Bzovíckej ulici, ktorú Mihalík realizoval v roku 1989. 

J. Mihalík sa od začiatku 80. rokov 20. storočia venoval domácej sériovej výrobe keramiky. Patril k prvým súkromným podnikateľom u nás. Jeho bielo glazované a vypaľovacími nálepkami doplnené úžitkové predmety, objekty i plastiky čerpajúce zo súdobej svetovej postmoderny, boli veľmi úspešné u nás i v zahraničí (napr. série jeho čajníkov sa v Spojenom kráľovstve vyrábajú do súčasnosti). 

PK

Stav výskumu k 09. 12. 2025.