Plastika zobrazuje stojaceho muža v mierne nadživotnej veľkosti, ktorý nesie na hrudi (k srdcu) pritlačenú voľne padajúcu sovietsku zástavu so symbolmi kosáka a kladiva (päťcípu hviezdu už našťastie zmazal čas). Frontálne poňatá bloková statická figúra ťažkých foriem bez výraznejších individuálnych čŕt zobrazuje často opakovaný motív oficiálneho totalitného umenia, ktorý budúci umelci  museli zvládnuť a drilovali ho už počas výuky na Vysokej škole výtvarných umení. Títo výsostne realisticky poňatí a zároveň idealizovaní komunisti, progresívni (či regresívni) proletári, alebo sovietski osloboditelia (či okupanti), ktorí k nám expandovali koncom 40. rokov 20. stor. zo Sovietskeho zväzu za (nie vždy) nadšeného prijatia umeleckej obce, sa v našom oficiálnom umení znovu šírili v období normalizácie od začiatku 70. rokov. Normalizovaná VŠVU, ovládaná J. Kulichom a jeho vernými, bola v tomto (i nasledujúcom) období hlavným zdrojom týchto nepresvedčivých ideologických obrazov plných stále dokola omieľanej symboliky a prázdnych patetických gest, ktoré zaplavovali krajinu. V konzumných 80. rokoch, v spoločnosti hlboko prerastenej korupciou, im už azda neverili ani najfanatickejší členovia ideologických komisií, ktorí diela pre architektúru schvaľovali.  

Oddanosť strane je jedno z posledných diel na území Bratislavy s otvorene priznanou totalitnou ikonografiou, ktoré z neznámych príčin ešte nebolo odstránené. Len odbitý nos na tvári, z ktorej nezmizol úsmev, ukazuje na oprávnenú snahu občanov odstrániť tento symbol totalitného systému. 

Poznámka: popri iniciatívach na odstránenie sochy sa objavujú aj legitímne návrhy na rôzne umelecké intervencie alebo na výrazné označenie sochy vysvetľujúcim nápisom.

PK

Stav výskumu k 29. 10. 2025.