Most Slovenského národného povstania (Most SNP) je unikátne architektonicko-inžinierske dielo, ktoré získalo množstvo ocenení v oblasti architektúry a stavebníctva (Stavba storočia na Slovensku, 2001 a i.) a v roku 2018 aj štatút národnej kultúrnej pamiatky zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Výstavba mosta a s ním spojených objektov a komunikácií však výrazne zasiahla do historickej zástavby a presekla územie Starého Mesta aj časť Petržalky. Po Starom moste je Most SNP druhým najstarším mostom ponad Dunaj v Bratislave, preto sa mu hovorí aj Nový most (v rokoch 1993 – 2012 bol takto aj oficiálne premenovaný). Most už viac ako pol storočia slúži ako významná dopravná tepna.
Pamätnú tabuľu výstavby osadili na mostný pilier v staromestskej časti mosta a slávnostne odhalili pri príležitosti otvorenia mosta 26. augusta 1972 krátko pred 28. výročím SNP. Jej autor, sochár K. Lacko dielo poňal viac skulpturálne, nie ako klasickú obdĺžnikovú pamätnú tabuľu. Hlavný motív diela – tri plamene – odkazujú na partizánske vatry ako symbol SNP. Plamene sú vytesané z tmavošedej žuly a na ich prednej časti sa nachádzajú gravírované nápisy. Nápis vľavo je venovaný kolektívu projektantov mosta z Dopravoprojektu Bratislava a Slovenskej vysokej školy technickej. Vpravo sú uvedení dodávatelia stavby Doprastav Bratislava, Vítkovické železárny a Hutní montáže Ostrava aj dátum vypuknutia SNP 29. 8. 1944. Na prostrednom plameni je nápis:
SLOVENSKÝ NÁROD POVSTAL V AUGUSTE 1944 SO ZBRAŇOU V RUKE PROTI FAŠIZMU ZA OBNOVENIE SPOLOČNÉHO ŠTÁTU ČECHOV A SLOVÁKOV. V TOMTO REVOLUČNOM ČINE SPEČATIL NAŠE PRIATEĽSTVO A BRATSTVO S ĽUDOM SOVIETSKEHO ZVÄZU, NECH TIETO SLÁVNE HISTORICKÉ DNI OSTANÚ V ŽIVEJ PAMATI VŠETKÝM BUDÚCIM GENERÁCIÁM. MOST SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA.
Paradoxne, nápisy síce uvádzajú názvy vtedajších projektových a dodávateľských organizácií, ale mená autorov mosta na tabuli chýbajú. Od súťaže cez projekt až po realizáciu mosta prešlo niekoľko rokov a po vstupe sovietskych vojsk do Československa sa zmenila politická situácia. Následné kádrovanie a politické previerky boli osudné najmä pre vedúceho kolektívu prof. Jozefa Lacka, ktorý musel odísť z vtedajšej Fakulty architektúry SVŠT aj z postu predsedu Zväzu slovenských architektov a oficiálne sa ani nemohol zúčastniť slávnostného otvorenie mosta. Takisto mená ďalších autorov sa počas socializmu príliš nespomínali a poznala ich skôr len odborná verejnosť.
Mostný pilier v súčasnosti pokrývajú grafity, síce povolené, ale otáznej kvality. Celý priestor podmostia je už dlhšie predmetom záujmu mesta, architektov a občianskych aktivít pre zlepšenie jeho kvality. Súčasťou revitalizácie priestoru by preto mohlo byť aj vyčistenie piliera a kultivované doplnenie pamätnej tabule o mená autorov mosta: Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň, Arpád Tesár, Jozef Zvara.
Stav výskumu k 30. 4. 2024.
ZD
