Dunajskú promenádu na Rázusovom nábreží a Vajanského nábreží dlhé desaťročia oddeľoval od rieky nízky múrik a úseky s dekoratívnym kovovým zábradlím. Vďaka tomu bol z nábrežia pôsobivý výhľad na rieku aj náprotivný breh. Nachádzalo sa tu množstvo lavičiek, odkiaľ sa dalo kochať atraktívnou panorámou. To sa však zmenilo v rokoch 2005 až 2010 po vybudovaní protipovodňovej ochrany, ktorej súčasťou sú masívne vysoké múry oddeľujúce promenádu od rieky. Len na krátkych úsekoch ostali kovové zábradlia a popri nich pásy na osadenie mobilných protipovodňových zábran.
Výstavba múrov, čo promenádu prakticky odrezali od vody, bola bezprecedentná. Väčšina miest situovaných pri vode si svoje nábrežia chráni a kultivuje ako atraktívny priestor na oddych, kultúru a šport. Pre prípad vysokej vody existujú aj také spôsoby účinnej ochrany, ktoré trvalo nenarušia estetické ani historické hodnoty verejného priestoru. Príklady poznáme od našich najbližších podunajských susedov, ale aj zo svetových miest ležiacich pri riekach či moriach.
Po zrealizovaní protipovodňovej ochrany skúšalo mesto, mestská časť, odborníci z oblasti architektúry a urbanizmu aj rôzne občianske iniciatívy a združenia hľadať spôsob ako zasiahnutý verejný priestor nábrežia aspoň čiastočne rehabilitovať a skultivovať. Jednu z takýchto aktivít predstavovala medzinárodná súťaž na návrh vyhliadkovej lavičky na nábrežie, ktorá by svojím dizajnom a spôsobom osadenia prevyšovala úroveň protipovodňového múru a vrátila ľudom pohľad na rieku. Súťaž zorganizovali občianske združenie Punkt a Nadácia PROVIDA v spolupráci s Oddelením kultúry MČ Staré Mesto. Uzávierka súťaže bola 30. apríla 2012 a prišlo do nej 126 návrhov, ktoré odborná porota posudzovala v troch kolách. Kritériom bola nápaditosť riešenia problému, identita miesta, funkčnosť, bezpečnosť a inovatívnosť dizajnu, ako aj efektivita výroby a optimálnosť ceny. Vo finále porota ako víťazný vybrala návrh „Posaďte sa“ od dizajnérky H. Bergerovej. Išlo o systém vyvýšených lavičiek zo svetlého betónu s drevenými sedačkami. Tvar, veľkosť a materiál umožňujú opakovateľnosť a cenovo optimálnu výrobu týchto prvkov. Prvé, a zároveň aj posledné tri lavičky osadili v júni 2013 na Rázusovo nábrežie. Zámer umiestniť ich blízko pri protipovodňovom múre, aby z nich bol dobrý výhľad na vodu, sa nedodržal. Po krátkom čase mestská časť lavičky presunula k parčíku na Vajanského nábreží, odkiaľ sa opäť neponúkol želaný výhľad na rieku a lavičky predstavovali na frekventovanom chodníku aj určitú bariéru. Biela farba betónu sa tiež stala lákadlom pre vandalov a lavičky boli často posprejované. Nakoniec lavičky v roku 2021 presunuli na opačný koniec promenády k Mostu Lanfranconi, ale opäť na miesto, kde z nich nie je výhľad na Dunaj. Krátko po presune lavičky pomaľovala olejovými farbami v pop-artovom duchu ilustrátorka Mária Slováková žijúca vo Francúzsku. Dohodla sa na tom s vtedajším vedením mestskej časti, ale zatiaľ nie je známe, či tento zásah odsúhlasila autorka lavičiek H. Bergerová.
Pomaľované lavičky tak ostali na nevhodnom mieste ako nechcený dar, s ktorým si akosi nikto nevie rady. Napriek tomu možno konštatovať, že pôvodná súťaž na lavičku s výhľadom priniesla množstvo dobrých návrhov a riešení, ku ktorým sa ešte dá vrátiť. Problém s promenádou odrezanou od vody je na Rázusovom nábreží a Vajanského nábreží stále prítomný.
Stav výskumu k 29. 3. 2024.
ZD
