Reliéfne poňaté monumentálne keramické tondo (z taliančiny: dielo kruhového tvaru) je osadené na severnej fasáde čistiarne odpadových vôd (ČOV) v dolnej časti areálu Nemocnice akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Zobrazuje z profilu zachytenú ženskú postavu, ktorá vypĺňa celú pravú časť kompozície. Žena či dievča drží pred sebou vo vztýčených rukách ohnutých v lakťoch guľovitú laboratórnu banku. Pravú časť tonda vypĺňa meandrovitá reliéfne vrstvená štruktúra symbolizujúca vodný tok. Téma diela vychádza z funkcie budovy, kde je osadené. Figurálny motív je stvárnený vo vysokom reliéfe. Telesné objemy postavy sú zjednodušené, figúra pôsobí klasicky až archaicky. Celý reliéf je monochrómny, v hnedookrových tónoch vysokopálenej neglazovanej patinovanej hliny. Výtvarné pôsobenie diela spoluvytvára výrazná osnova špáry medzi jednotlivými tvarovkami, ktorá ako nepravidelná sieť prechádza cez celý reliéf. 

Dielo zhotovil sochár Martin Horník (1941 – 2019), ktorý študoval sochárstvo u J. Kostku na Vysokej škole výtvarných umení v spolupráci so svojím bratom Jozefom Horníkom (1935 – 1990), ktorý absolvoval sochárstvo na Vysokej škole umeleckopriemyselnej (UMPRUM) v Prahe. Obaja bratia – sochári spolupracovali aj na štýlovo a formálne blízkych dielach v areáli Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na Kutlíkovej ulici v Petržalke. 

Budova čističky prešla v roku 2025 rekonštrukciou fasády. Reliéf pritom nebol prekrytý izolačnými vrstvami ani obitý a zničený, ako bývalo ešte donedávna takmer bežným zvykom. Zostal na fasáde, na mieste, kde bol pôvodne osadený. Je to pozitívny príklad, ako sa dá v súčasnosti v podobných situáciách postupovať. 

PK

Stav výskumu k 12. 03. 2026.