Dve kompozície Rudolfa Uhra boli výtvarnou súčasťou sídliska Trávniky, ktoré projektovali architekt Ferdinand Milučký so Štefanom Ďurkovičom už v roku 1965. Uhrove sochy zo zváraného a lešteného mosadzného plechu osadili na trávnatej ploche sídliska v určitej blízkosti, nie však vedľa seba, ale tak aby tvorili gradáciu a zaujímavý moment pri objavovaní v priestore. V zápisnici sochárskej komisie sa píše: „Autor navrhuje hranolový mierne zvlnený segment, ktorý bude osadený tak, že v pohľadových osiach sa budú divákovi zjednocovať obe solitérne plastiky v integrujúci celok.“ (Slovenský národný archív, Bratislava, 1970.) Svojím vertikálnym tvarom a povrchovou úpravou vyvolávali významový i vizuálny kontrast voči panelákovým bytovkám. Napriek tomu, že sochár vychádzal z geometrického tvaroslovia, svoju inšpiráciu odvodil z jednoduchých životných foriem rastlín a konárov stromov. V štylizovaných tvaroch náznakovo dynamicky vyrastali zo zeme a nepravidelnými kubickými tvarmi evokovali organický rast a život. Uher vo svojich abstraktných kompozíciách pracoval s fragmentárnym a nedokončeným tvarom tak, aby sochu otvoril rôznym asociáciám.  

Nepripravenosť staveniska a dlhé prieťahy pri budovaní sídliska spôsobili, že sochy z druhej polovice 60. rokov osadili až v normalizačnom roku 1972. V tomto období začali ideologické previerky namierené voči ľuďom, ale aj voči umeniu, a niektoré diela z bratislavských sídlisk museli byť odstránené a zničené, z toho dôvodu, že nezodpovedali ideám socialistického umenia. 

Podľa historika Milana Zemka obe kompozície Rudolfa Uhra boli v roku 1976 zošrotované (článok Obete varujú. Život a smrť slovenských sôch v Slovenských pohľadoch, 1990).  

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.