Socha od Andreja Rudavského vznikla ako súčasť výtvarného doriešenia sídliska Trávniky, ktorého projektantmi boli Štefan Ďurkovič a Ferdinand Milučký, spolupracujúci na svojich projektoch s viacerými výtvarníkmi zo Skupiny Mikuláša Galandu. Rudavský vytvoril kompozíciu z vysokolešteného nerezového plechu vo forme kaplnky ako odkaz svojho detstva, ľudovej architektúry a kresťanstva. Komunistická ideológia považovala vieru za neprijateľnú a jej akékoľvek verejne deklarované prejavy boli utlačované, dokonca postihované. Rudavského Kaplnka či celý cyklus Kaplniek okrem spomenutých odkazov zároveň sprítomňoval antropomorfný princíp. Komponoval ich ako figúry, evokujúce ženy – matky, vidiečanky na oslavu ženskosti a materstva v netradičných moderných tvaroch syntentizujúcich človeka, architektúru i krajinu. Pôvodne stála socha na trávnatej ploche pred panelákovým domom, vytvárala kontrast voči jeho betónovému materiálu. Vysoký lesk antikora pridával kompozícii imateriálne vyznenie a podčiarkoval v nej duchovné hodnoty. Kubizujúce telo kaplnky bolo zložené z viacerých geometrických prvkov stojacich na rúrovitých nohách, dynamicky usadených do trávnatého porastu. Podľa informácií uvedených v zápisnici z kolaudácie (1972) bola kompozícia pred osadením na sídlisku vystavená na podujatí Socha piešťanských parkov a v pôvodnom architektonickom zámere mala napĺňať funkciu fontány. V roku 1976 ju na príkaz politicko-výtvarnej komisie Národného výboru hlavného mesta Bratislavy zničili a deformovanú kaplnku odviezli na skládku pri Slovnafte.  

Zaujímavosťou je, že politicky motivované odstraňovanie výtvarných diel nebolo dôsledné. Vďaka tomu ostali niektoré Rudavského kaplnky dodnes zachované v areáloch škôl v Karlovej Vsi a Dúbravke.  

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.